Mám pätnásťročnú dcéru, ktorá tohto roku nastúpila na gymnázium. Krátko po tom, čo začala chodiť do novej školy, však dostala komplikovaný zápal pľúc a na dva mesiace zo školy vypadla. No a po návrate už nedokázala chytiť pracovné tempo. Jej spolužiaci za ten čas prebrali veľmi veľa učebnej látky, navyše je to predsa len iný spôsob učenia než na základnej škole. Iveta, ktorá bola vždy veľmi dobrá žiačka a nikdy nemala v škole žiadne problémy, teraz začala znosiť jednu päťku za druhou. Vidím na nej, že sa hoci sa učí veľmi veľa, kvantum učebnej látky nedokáže dohnať ani s doučovaním.
Najhoršie však je, že zo školy začala mať veľký stres. Každé ráno ju napína na vracanie, stále sa sťažuje, že ju bolí hlava alebo brucho a že do školy nemôže. Párkrát som ju nechala doma, ale potom som ju už sama stresovaná obvinila, že si vymýšľa, že sa chce uliať. No ona sa strašne rozplakala, že jej neverím. Ja však vidím, že jej je naozaj zle, ale myslím si, že to súvisí s jej strachom zo školy. Dokonca som ju pristihla, ako je tabletky na upokojenie. Jej trauma zo školy je naozaj veľmi veľká. Už som jej aj ponúkla, že zájdeme za psychológom, ale to rázne odmietla. Naopak, začala ma prosiť, aby som jej dovolila prerušiť školu, prípadne ju preložila niekde inde. Neviem čo mám robiť? Nútiť ju, aby sa nevzdávala a krízu prekonala a v štúdiu pokračovala, alebo ju naozaj nechať doma a dať jej šancu, aby o rok začala znova od začiatku?
Čo si o tom myslíte vy? Ako riešiť túto situáciu?

Niektoré vaše príspevky uverejníme v sobotu v prílohe Víkend. Môžete nám ich posielať aj na adresu: vikend@sme.sk