na Slovensku. Stojí na čele spoločnosti B.O.F., vedie

aj Asociáciu leasingových spoločností. Má rád aktívnych ľudí so správnym "nosom" na tento druh obchodu. Miloš Randák - predseda predstavenstva Asociácie leasingových spoločností v SR.

* Lízing poznali už Sumeri pred vyše štyritisíc rokmi. Prenájom má teda skutočne hlboké korene. Čím učaroval vám?

Dvadsať rokov svojho profesionálneho života som pôsobil ako vedecký pracovník vo Výskumnom ústave káblov

a izolantov. Po revolúcii v osemdesiatom deviatom prišli nové príležitosti. Dostal som ponuku pracovať v takej, povedal by som, esencii nadobúdania vecí a prijal som ju. Tak som sa ocitol v lízingu.

* Od vedeckej práce k ekonomike?

Ekonomika sa nedá oddeliť od života, od človeka, od akejkoľvek oblasti, v ktorej pôsobí, trebárs aj vo vedeckej. Každý sa stretáva s požičiavaním peňazí, s nadobúdaním vecí, s prenájmom. Lízing je dosť naturálny produkt, a preto sa mi hneď na začiatku zapáčil. Som prvý a teda funkčne najstarší pracovník profesionálneho lízingu na Slovensku, začínal som v roku 1991. Vtedy to bol veľmi lákavý produkt, pretože poskytoval obrovské možnosti pre nadobúdateľa vecí.

* A vedel si vtedy všetky možnosti potenciálny nadobúdateľ vecí aj uvedomiť?

Vôbec nie. Bolo to úplne revolučné obdobie. Museli sme robiť veľa marketingových aktivít, propagáciu. Vydávali sme množstvo inzerátov, v ktorých sme ľuďom vysvetľovali, že sme schopní zadovážiť predmety pre podnikateľov.

* Aké predmety ste pri rozbehu lízingu ponúkali?

Najviac a najčastejšie, a to pretrváva dodnes, sme ponúkali autá. V tom čase to bolo dokonca tak, že úžitkové autá sa na lízing dali kúpiť lacnejšie ako pri priamej platbe. Podnikatelia si totiž mohli odpísať daň z obratu, ktorá dnes už ani neexistuje. Približuje sa k nej daň z pridanej hodnoty. Navyše si mohli uplatniť výdavky spojené s nadobudnutím predmetu lízingu ako daňový náklad už za dva roky. Čiže od deväťdesiateho prvého roku do konca roka 1992 sme zažívali takpovediac zlatý vek lízingu.

* Nechýbala potrebná legislatíva?

V rokoch 1990 až 1992, ešte za existencie Česko-Slovenska, vznikli na podporu investícií zákony, ktoré práve rozvoj lízingu umožnili. Najmä, že akýkoľvek predmet lízingu, okrem nehnuteľností, možno daňovo odpísať počas dvoch rokov.

* Ako ste spokojný s takmer pätnásťročným vývojom lízingu na Slovensku? Rastie dostatočne?

Podľa môjho názoru rastie relatívne prudko. Okrem dvoch rokov, kedy boli isté ekonomické turbulencie, stále len rastie. Dokonca si myslím, že nárast je dramatický. Napriek tomu, že som už roky

s ním úzko spätý, stále ma to prekvapuje.

* Čo všetko možno lízovať? Vieme, že sa dajú lízovať autá, nehnuteľnosti, technológie, a čo ešte?

Ja by som povedal, že lízovať možno takmer všetko.

* Aj povedzme umelecké dielo?

Dokonca aj umelecké dielo. Vo všeobecnej, čisto teoretickej rovine sa určite dá, aj keď nespadá do hlavnej schémy,

v ktorej sa pohybujeme v rámci Asociácie leasingových spoločností. V nej je predmetom lízingu predovšetkým hmotný investičný majetok. Dnes však už poznáme aj personálny lízing, kde organizácie dočasného zamestnávania lízujú pracovníkov pre jednotlivé firmy na istý čas.

Opakujem teda, že sa dá lízovať skoro všetko. Napríklad aj dobytok. Veď lízing je prenájom. Keď si to takto povieme, neprekvapí nás, ani že je známy štyritisíc rokov, ani že možno prenajímať čokoľvek. Dá sa prenajímať povedzme pôda na jasne definovaný čas a nemusí sa stať jej vlastníkom ten, kto si ju prenajal. Vždy ostane vo vlas-tníctve prenajímateľa. To už však hovoríme o operatívnom lízingu. Dá sa teda prenajímať tak, že majetok prejde alebo neprejde do vlastníctva toho, kto si ho prenajal. Čiže v skratke - niečo sa prenajme na užívanie

a koniec môže byť alternatívny.

* Spomínali ste Asociáciu leasingových spoločností, vznikla pred trinástimi rokmi. Aký má cieľ a hmatateľné výsledky?

Cieľ mala a má jasný - pomáhať svojim členom a podieľať sa na vytváraní vhodného prostredia pre rozvoj lízingu na Slovensku. V súčasnosti sa v rámci lízingových spoločností uplatňuje najmä finančný a operatívny lízing, niektoré používajú aj predaj na splátky a úvery pre spotrebiteľov.

* A výsledky?

Dramatický rast ročného objemu nových obchodov z 3,4 miliardy korún

v roku 1994 na 46,3 miliardy korún

v roku 2004 a ďalší nárast o vyše 20% medzi prvým polrokom 2005 a 2004.

Úspech sa teda dá merať absolútnym objemom, ktorý stále rastie. Ďalší merateľný výsledok je podiel investícií do hnuteľných predmetov. Až dvadsať percent je nadobudnutých cez lízing. V európskom porovnávaní nás to stavia na popredné miesto.

* Načúva vašim hlasom exekutíva, legislatíva? Môžete zasiahnuť do tvorby koncepčných materiálov či zákonov ?

Áno. Asociácia samotná je rešpektovanou organizáciou a zároveň je členom Združenia podnikateľov Slovenska, takže náš hlas vie dôjsť na miesto, kde je vypočutý. Nehovorím, že vždy aj po-slúchnutý. Ale v pozitívnom ovplyvňovaní všetkého dôležitého, čo sa v rámci legislatívy deje, relatívne sme a naďalej chceme byť úspešní.

* Existuje ideálne prostredie pre lízing? Kedy je lepšie, keď je v krajine slabá alebo silná ekonomika?

To je možno príliš zjednodušené a nie jediné kritérium. Ale určite sa lízing o to viac rozvíja, o to lepšie funguje, o čo viac krajina ekonomicky rastie. To znamená - na ceste od chudobnej k bohatej krajine rastie lízing rýchlejšie, ako v zavedenej

a bohatej. Tento fakt ovplyvňoval aj rozvoj lízingu na Slovensku, lebo jeden

z hlavných motívov bol hlad po investí-ciách. Ľudia vedeli, že chcú investovať do svojich podnikov, na uspokojovanie svojich potrieb.

Ďalším faktorom boli a sú relatívne

priaznivé legislatívne podmienky pre lízing a tiež väčšia dynamickosť a zdravá odvaha lízingových spoločností oproti iným poskytovateľom finančných služieb.

Treba však povedať, že stúpa aj v celoeurópskom meradle. Jediný mierny, ale naozaj mierny pokles bol len v rokoch 2002 - 2003, keď sa situácia na trhu blížila k nasýtenosti.

Vedecky preskúmaná a potvrdená je pravda, že existuje priamy vzťah medzi rozvojom malého a stredného podnikania a lízingom. Pre veľké firmy, ktoré vedia získať investície inak, už nemusí byť tento nástroj taký dôležitý, ale pre malých a stredných podnikateľov áno. Aj preto, že lízingové spoločnosti sú flexibilnejšie ako bankové domy.

* V hodnoteniach prvého polroka tohto roka alebo aj vlaňajšieho, sa zvykne úspech pripisovať rozšíreniu aktivít lízingových spoločností o splátkový predaj, akoby finančný lízing bol na ústupe. Ako to vnímate vy?

Termín "ústup" sa vôbec nedá použiť. A na prvú časť otázky odpovedám - áno, aj. Splátkový predaj je výsledkom flexibility lízingových spoločností, ale nie je dominantným.

Čo nás však veľmi teší je, že jeden z najväčších nárastov, ktoré sme zaznamenali

v tomto roku, bol v lízingu technológií.

* Kto lízing využíva viac - podnikatelia alebo súkromné osoby?

Oveľa viac podnikatelia. On bol od začiatku určený predovšetkým podnikateľom, na podporu investícií. Vtedy, na začiatku, v zlatom veku lízingu, si mohli odpísať výdavky na zaobstaranie predmetu lízingu ako daňovo uznateľný náklad

v priebehu dvoch rokov. Od roku 1992 do roku 2003 sa dalo takmer všetko okrem nehnuteľností odpísať za 50 % lehoty štandardného odpisovania. A teraz, od roku 2004 sme už v zrelom veku lízingu s miernou časovou výhodou možného odpisu na 60 % lehoty riadneho odpisu. A lízing napriek tomu rástol a stále rastie. Stal sa obľúbenou formou nadobúdania investícií, pričom rýchlosť odpisov nemusí byť hlavným motívom k jeho použitiu.

* A sú ľudia zodpovední alebo zodpovednejší pri splácaní povinností voči lízingovým spoločnostiam?

Ťažko povedať, že v minulosti boli veľmi nezodpovední a teraz sú zas všetci veľmi spoľahliví. Podnikatelia sú tiež len ľudia, takže vždy bolo a aj bude nejaké percento tých, ktorí si neplnia včas svoje povinnosti. Ale snáď, máličko, sa prostredie aj v tomto smere na Slovensku kultivuje.

* Lízingové spoločnosti združené v aso-ciácii sa riadia etickým kódexom - dá sa merať jeho doržiavanie?

Etický kódex by mal slúžiť ako základný rámec správania sa jednotlivých subjektov. Nestojí nad zákonom a pre nás všetkých je prvoradé dodržiavať právne normy. V minulosti došlo možno dva- alebo trikrát k porušeniu etického kódexu. Je naozaj dobré, že máme kódex, nemyslím si však, že by sa často porušoval. Nezväzuje ruky našim členom - my sa riadime predovšetkým a v prvom rade zákonmi. Pre nás je etický kódex normou, ktorá záujemcom o členstvo v asociácii napovedá, ako sa musia správať, ak chcú byť jej súčasťou.

* Má Slovensko dostatok odborníkov

v oblasti lízingu? Viacerí manažéri aj

z iných oblastí tvrdia, že školy nevychovávajú pre nich vhodných odborníkov. Dodávajú tiež, že potrebujú tvárneho človeka, ktorého si vzdelajú samy. Ako to vidíte vy?

Identicky. Záujemcovia o prácu u nás musia mať, samozrejme, základné ekonomické vedomosti, škola im pomáha vniknúť do podstaty ekonomiky podnikania, dostávajú základy tovaroznalectva a podobne, ale takzvane "dovychovať" si ich musí lízingová spoločnosť. Každá

má svoje vlastné vzdelávacie aktivity. Niekedy zvyknem hovoriť, že najdôležitejším orgánom lízingového manažéra je jeho nos - cit pre tento druh obchodu.

Na vyššej úrovni pôsobí medzinárodná asociácia lízingových spoločností, ktorej členovia sa stretávajú raz za rok na seminári a vymieňajú si skúsenosti, hovoria

o tom, čo nové sa kde deje.

* Komunikujete s akademickou obcou?

Na to, čo robíme sotva nájdeme lepších odborníkov ako máme my. Neviem, že by existovala škola, ktorá by pripravovala odborníkov špeciálne na lízing. Pri riešení niektorých, najmä legislatívnych problémov, však s akademickou obcou spolupracujeme.

* Spomínali ste medzinárodnú asociáciu lízingových spoločností. Je Slovensko jej akceptovaným a dôstojným členom ?

Svojimi výsledkami a tempom rastu určite áno. Svojou individuálnou aktivitou a zastúpením v orgánoch asociácie primerane veľkosti krajiny a našej, relatívne skromnej, mentalite.

* Ako vidíte budúcnosť lízingu na Slovensku?

Som presvedčený, že bude dlhodobo existovať. Podobne, ako v krajinách, ku ktorých prosperite sa len približujeme. Pred časom bola v európskej lízingovej komunite jemná skepsa, po miernom poklese objemu lízingu v roku 2003. Dnes európsky lízing opäť rastie a treba povedať, že hlavným ťahúňom rastu sú východo- a stredoeurópske krajiny. Ja vidím budúcnosť lízingu optimisticky - ešte dlho tu bude.

* Pomohol lízingu vstup Slovenska do Európskej únie ?

Stúpa počet konkurentov. Ako lízingová spoločnosť sa nemusím veľmi tešiť zo svojich konkurentov, ale ako občan áno - čím väčšia konkurencia, tým lepšie pre celú krajinu. A ešte jedna stránka je dôležitá: Slovensko sa po vstupe charakterizuje ako stabilná európska krajina

a to zvyšuje príliv investícií a podnikateľ-skej činnosti. S tým súvisí potreba materiálneho zabezpečenia a teda aj priestor na rozvoj lízingu.

* Čo robíte, keď nie ste v práci, ani

v asociácii, ani na konferencii...

Veľmi rád amatérsky študujem evolučnú teóriu. A potom mám rád pohyb - bicyklujem lyžujem, hrám tenis, rád sa prechádzam.

* Máte aj svoje životné motto?

Takmer nemám, ale keby ste nasilu chceli, tak - byť slušný človek.

EVA REISELOVÁ