Mŕtve dieťa pripravujú do hrobu. Vyhladované telíčko podobné bábike nežne balia do plachty tri páry zvráskavených rúk. Staré ruky sa lúčia so sotva začatým životom – proti poriadku prírody, ktorá velí deťom pochovať svojich predkov, a nie naopak. World Press Photo, zrejme najprestížnejšia fotografická súťaž na svete, má za sebou 45. ročník. Víťazná snímka mladého dánskeho fotografa Erika Refnera je klasicky čierno-biela. Vznikla v júni 2001 v afganskom utečeneckom tábore v Pakistane. Niekoľko mesiacov pred čiernym utorkom v New Yorku, ktorý obrátil pozornosť sveta na bohom zabudnutý Afganistan. Porota jej dala prednosť pred snímkami ruín Svetového obchodného centra i pred zrejme najslávnejším výjavom roka 2001 – nárazom lietadla do newyorských dvojičiek.

Víťaznú fotografiu možno vidieť aj ako dodatočnú obžalobu sveta, v ktorom žijeme. Utrpenie „malých“ je hodné pozornosti až v okamihu, keď rovnaké zlo zasiahne aj „veľkých“.

„Je to snímka, ktorá je do značnej miery metaforou. Vznikla v júni, pred začiatkom vojny v Afganistane, a ukazuje problémy, ktoré tu už boli. Je tu dieťa a deti by mali reprezentovať budúcnosť a nádej sveta,“ povedala agentúre Reuters členka poroty Maggie Steberová, fotografka National Geographic. „Svet je ako krehké dieťa, a my mu spôsobujeme toľko vecí, ktoré sú nesprávne a zlé.“

Erik Refner sa vydal fotografovať do Pakistanu ako študent žurnalistiky a elév v dánskych novinách Berlingske Tidende v rámci 18-mesačnej skúšobnej praxe. Nikoho vtedy Pakistan príliš nezaujímal – do tamojších táborov prichádzali utečenci zo severného Afganistanu postihnutého katastrofálnym suchom. Podobné, a ešte šokujúcejšie výjavy boli bežné aj v iných kútoch tzv. tretieho sveta. Bieda a bolesť, konflikt medzi človekom a „vyššou mocou“ sú aj na začiatku 21. storočia najčastejším námetom víťazných snímok World Press Photo. Zemetrasenie v Indii, palestínski chlapci z Ramalláhu, detská práca v Gabune, mŕtvy demonštrant v Janove, človek padajúci z horiaceho newyorského mrakodrapu, poprava vojaka Talibanu. Krv zvyčajne nevidno. Fotografia je možno o to pôsobivejšia.

* * *

Nezávislá nadácia World Press Photo bola založená v roku 1955. Jej zámerom je pritiahnuť záujem verejnosti o novinárske fotografie a podporiť slobodnú výmenu informácií vo svete. Do súťaže sa v tomto roku prihlásilo 4171 fotografov zo 123 krajín sveta.

Posledný ročník zaznamenal silnejúci nástup digitálnej fotografie – takmer polovica súťažiacich snímok vznikla touto technológiou, kým vlani to bola sotva štvrtina. Na technike však nezáleží – dôkazom je tohtoročná snímka. Hlavnú cenu 10-tisíc eúr si Erik Refner prevezme od starostu Amsterdamu 21. apríla. Pre jeho noviny je víťazstvo obzvlášť cenné. Aj pred dvoma rokmi vyhral hlavnú cenu World Press Photo fotograf Berlingske Tidende. Refnerov starší kolega Claus-Björn Larsen vtedy nasnímal skupinu kosovských Albáncov na úteku. V popredí snímky dominovala tvár muža takmer úplne zakrytá obväzmi. Aj táto fotografia bola čierno-biela.

Víťazné snímky World Press Photo za rok 2001 začnú na jar svoju púť po siedmich desiatkach miest sveta. Niekedy na jeseň by sa mala dočkať aj Bratislava.