Študentský vek však už dnes vôbec nie je zárukou kvalitných spermií.

Embryologička odomkne spermiobanku. Miestnosť je plná súdkov. Jeden pootvorí, v dymovej clone sa zaleskne množstvo skúmaviek. V nich sa pri mínus 196 stupňov uschováva v tekutom dusíku zmrazené ľudské semeno. Na inom mieste sa skladujú zmrazené ľudské embryá. Niektoré ženy ich nežne nazývajú eskimáčikmi. V tekutom dusíku sa môžu udržať mnoho rokov. Sú vlastníctvom konkrétneho manželskému páru, ktorý musí pred zákrokom podpísať vyhlásenie, že patria im.

Aspoň nejaká istota. Katastrofické vízie o znižujúcej sa plodnosti mužov predpovedajú, že v roku 2005 veľká časť mužov nebude schopná oplodniť partnerku klasickou formou.

Alena a Miro boli úspešní na prvý pokus. Hneď prvý cyklus umelého oplodnenia vyšiel a v laboratóriu majú v tekutom dusíku uložených 13 zmrazených embryí. Či ich ešte využijú, zatiaľ nevedia. „Možno. Ak to nepôjde prirodzenou cestou alebo v prípade choroby.“

Počatie – zázrak na počkanie?

V žiadnom zo svojich excelentných objavov neurobil človek prírode taký škrt cez rozpočet ako v prvom kroku ľudského života – v počatí.

Bude 21. storočie naozaj patriť deťom počatých v laboratóriu? Prestane byť plodenie párovou záležitosťou?

Louisa Brownová, prvé dieťa zo skúmavky, má dnes 22 rokov. Odvtedy prišlo na svet okolo 300 000 ľudí, pri počatí ktorých museli asistovať lekári a embryológovia. Umelé oplodnenie sa stalo takmer bežným a dostupným. Ľudia budú mať deti stále častejšie s ľuďmi, s ktorými sa sexuálne nestýkajú a ktorých nepoznajú.

Aj na Slovensku sa plodí stále menej detí. Ide to stále ťažšie. Dôvodov je viac. Je to takmer nevyčerpateľná téma pre sociológov, demografov, lekárov, cirkev a politikov.

Najhoršie je, keď veľmi chcete, a nemôžete. Až pätina manželstiev totiž kvôli zdravotným problémom ženy či muža nemôže mať deti. Najnovšie štatistiky hovoria, že minimálne v polovici prípadov je problém na strane muža.

Manželský pár sa však musí včas dostať k lekárovi, ktorý nebude roky experimentovať. Práve to je problém. Do centier asistovanej reprodukcie, ktorých je na Slovensku päť, čo je na rozdiel od iných krajín strašne málo, prichádzajú často ženy až medzi tridsiatkou a štyridsiatkou.

„Často so zjazvenými bruchami od početných operácií,“ hovorí docent Jozef Války, vedúci bratislavského Centra asistovanej reprodukcie Iscare, kde má žiadosť o oplodnenie viac ako 800 manželských párov z celého Slovenska.

V počte zákrokov stále zaostávame za vyspelejšími krajinami, ktoré už pochopili, že asistovaná reprodukcia nie je luxusom. Deti zo skúmavky sa v ničom nelíšia od detí počatých prirodzenou cestou. Hádam len v tom, že sa medzi nimi vyskytuje viac dvojičiek a že lekári ich starostlivejšie sledujú od samotného počatia.

„Hoci boli pochybnosti, či tieto deti nebudú nejako poškodené, či nebudú mať viac vrodených vývojových chýb, štatistiky to nepotvrdili,“ hovorí MUDr. Války, pod vedením ktorého sa v roku 1991 narodila Zuzanka, prvé slovenské dieťa zo skúmavky.

Vždy, keď sa narodí ďalšie, radosť je neopísateľná. Je to piplačka, hodiny a hodiny sedenia za mikroskopom.

„Sme také mikrojasle. Vlastne – skôr vajcovod,“ uškŕňa sa muž so zvláštnym povolaním, embryológ Peter Cilík.

„V laboratóriu vidíte pred sebou len embryá. Ale keď nám potom prichádzajú ukazovať deti, je to neskutočný pocit. Akoby ste tak trochu boli aj vy ich mamou. Vy ste ich vlastne na počiatku vypiplali,“ hovorí hlavná embryologička bratislavského ISCARu Jana Hajnovičová, ktorá denne vyrába takéto zázraky.

Poradovník na oplodnenie

Pani Silvia má už ten správny mamičkovský výraz, v kočiariku spí v modrých dupačkách dieťatko, na ktoré čakala desať rokov. Jej syn je jedným z vyše tristo detí, ktoré sa v Iscare narodili vďaka umelému oplodneniu. Na stretnutie občianskeho združenia Bocian prišla medzi ženy, ktoré na tento zázrak ešte len čakajú.

Poradovník na umelé oplodnenie je totiž na Slovensku nekonečne dlhý. Zdravotné poisťovne majú málo peňazí a to ich núti, aby v prípadoch, ktoré sa im zdajú menej naliehavé, tvorili poradovníky. Čakacie listiny niektorých poisťovní sú dlhšie ako rok. Zúfalstvo žien je nekonečné, čas totiž hrá proti nim. Ich rozprávanie je takmer rovnaké.

Aby toho nebolo málo, začiatkom roka sa neplodné manželské páry dostali ešte do zúfalejšej situácie. Najväčšia zdravotná poisťovňa bratislavskému Iscaru avizovala, aby liečenie neplodných žien zastavili, lebo nevedia, či im ho budú môcť preplatiť.

Denisa: „Som žena, ktorá inak ako asistovanou reprodukciou dieťa mať nemôže. Nie vlastným zavinením, nemám ani jeden vajcovod. Neplodnosť je diagnóza, považujem za protizákonné, že sa takéto ženy diskriminujú.“

Nie všetky manželské páry majú toľko peňazí, aby si mohli zákrok zaplatiť.

Koľko stojí dieťa zo skúmavky? Záleží na tom, ako rýchlo sa žene podarí otehotnieť – koľko cyklov, teda pokusov oplodniť jej vajíčko, musí absolvovať. Jeden cyklus vyjde približne na štyridsaťtisíc, je to však len veľmi hrubý odhad.

Každá krajina pristupuje k platbám nákladov spojených s liečbou neplodnosti inak. V susednom Maďarsku či Česku s tým problémy nemajú. Tam, kde sú deti považované za obrovský dar, ako napríklad v Izraeli, môže mať žena hradených až 20 cyklov. U nás hradia poisťovne tri cykly, ďalej to už záleží na solventnosti pacientky.

Možno si vybrať aj farbu očí, vlasov a IQ?

Centrum má svoje spermiobanky a ako darcov si pozýva študentov z právnickej, lekárskej a športovej fakulty. Často sa stane, že z pätnástich pozvaných študentov môže centrum použiť spermie len od štyroch. Niektorí muži, ktorí si tu dali otestovať svoj spermiogram, odchádzali doslova zdrvení.

Embryológ Peter Cilík: „Robili sme analýzy spermiogramov všetkých mužov, ktorí sem prišli za tri roky od vzniku centra – bolo to vyše päťtisíc mužov. Výsledok bol šokujúci pre mladšie ročníky. Tridsaťroční až štyridsaťroční muži boli na tom kvalitatívne najlepšie, ale v generácii osemnásť- až dvadsaťpäťročných bolo najviac takých, ktorí absolútne neprodukovali spermie.

Príčiny? Aj tie, že štyridsiatnici nenosili také tesné slipy a texasky, že v reproduktívnom veku nezažili napríklad Černobyľ, bola tu iná sociálna situácia, nebol taký sociálny stres, napätie, strach o prácu.

V Amerike si môžu ženy, ktoré sa nechajú umelo oplodniť, vyberať farbu očí, výšku IQ a dokonca spermie od známych hercov. Majú Slovenky, ktoré sú odkázané na spermie od darcov, podobnú možnosť?

„Každý darca má založenú svoju kartu, na ktorej je popísaný vzhľad, farba očí, výška, jeho životný štýl, krvná skupina, Rh faktor a ďalšie dôležité údaje,“ hovorí embryologička RNDr. Agnes Bondová. Vyberajú sa tak, aby sa čo najviac podobali budúcemu oteckovi.

Darca dostane za spermie 400 korún. Ak vyhovujú, zmrazia sa na pol roka a potom sa znova vyšetrujú. Ak embryológovia vylúčia akékoľvek infekčné choroby a uznajú ich za vhodné, darca dostane ďalších 400 korún.

Ak sa vďaka jeho spermii narodí bábätko, žiaden finančný bonus už nedostane. Darca sa nikdy nedozvie, že už je „otcom“, ani to, či jeho „materiál“ bol použitý. Je tu zaručená prísna anonymita.

Sú aj notorickí darcovia, ktorí prichádzajú opakovane. Počet tehotenstiev, ktorý vďaka ich spermiám raz vznikne, je však prísne regulovaný. Zo spermií od jedného muža ich môže byť maximálne desať, aby sa raz nestalo, že sa na malom Slovensku zahľadia do seba bratia a sestry, netušiac, že majú jedného otca.

„Určité riziko tu hrozí vždy,“ hovorí RNDr. Bondová.

Nájomné matky aj na Slovensku?

Američanka Cheryl Tiegsová, jedna z najznámejších modeliek 80. rokov, si dala vlani svoje dvojčatá vynosiť náhradnej matke. Aj dvaja synovia Roberta de Niro, známeho lámača ženských sŕdc, prišli pred siedmimi rokmi na svet takto netradične.

Ako huby po daždi vznikajú v zahraničí firmy na sprostredkovanie náhradných matiek a darkýň vajíčok. Je to jeden z čudesných zázrakov medicíny vyvolávajúcich spory a hádky.

Ženy s tým však problémy nemajú.

„Ľudia, čo to kritizujú, by sa mali snažiť pochopiť, aké to je, byť bez dieťaťa, keď ho zúfalo chcete. Vajíčka sa mi tvoria, aj sa ľahko oplodňujú, ale v mojej maternici sa neujmú. Náhradná matka by bola jednou možnosťou,“ hovorí Bratislavčanka, ktorá by sa rada rozhodla pre tento variant.

„Lekári mi vyoperovali nádor, aj maternicu. Čo mám robiť? Zúfalo túžim mať svoje dieťa. Mám len 22 rokov.“ Žena sa od plaču zadúša. „Mohla by ho vynosiť iná žena?“

MUDr. Jozef Války, ktorý si pred pár minútami vypočul nešťastnú ženu, má na tvári nielen stopy únavy, ale aj výraz bezmocnosti. Hoci dnes dokážu urobiť také zákroky, o ktorých sa neplodným párom, no možno ani lekárom, pred niekoľkými rokmi nesnívalo, takejto žene na Slovensku naozaj nevie pomôcť.

Nebola to prvá žiadosť tohto druhu.

„Nerád sa púšťam do podobnej diskusie, ale je to realita. V takýchto prípadoch odporúčajú lekári ako prvú voľbu adoptovať si deti. Ale sú manželské páry, ktoré nechcú cudzie dieťa.“

Niektorí kompetentní štátni úradníci sa už vyjadrili, že ak zákon nestanovuje inak, tak je to povolené.

„Bez seriózneho zákona by som sa do takej veci nepustil,“ hovorí lekár.

Prosbu o náhradnú či nájomnú matku počul už niekoľkokrát.

„Vždy sme museli odmietnuť. Žiaľ, nie je to možné. Lekár potrebuje mať oporu v legislatíve. Slovenská na to nemá odpoveď.“

Hoci pri dobrej vôli odpoveď – kladná či zamietavá – tu už mohla byť. Ešte v roku 1995 spísala odborná spoločnosť presné pravidlá hry v tejto chúlostivej záležitosti a podala návrh na ministerstvo zdravotníctva. Návrh riešiaci problematiku súvisiacu s umelým oplodnením obsahoval po prvý raz aj inštitút náhradnej matky.

Problém pre niekoho bizarný, je pre postihnutých jediným spôsobom, ako mať geneticky vlastné dieťa.

O možnosť využiť náhradnú matku prosila žena, ktorá prišla o maternicu kvôli rakovine. O vynosenie svojho dieťaťa chcela dokonca požiadať aj sestra sestru. Jedna rodila ako čerešňa, druhá mala obrovské problémy. Všetky museli odmietnuť.

„Bolo by to ilegálne, a okrem toho sa to môže všelijako zvrtnúť. Ak sa narodí zdravé dieťa, tak sa môže stať, že ho chcú obidvaja – žena, ktorá ho vynosila, aj tí, ktorí si ju prenajali. Ale čo ak sa narodí postihnuté a nebude ho chcieť ani nájomná matka, ani jeho rodičia? Zákon musí presne určiť, čo sa smie, a čo nie. V legislatíve sa musíme dostať na úroveň civilizovaných krajín. Kontroverzie v tomto výbušne sa rozvíjajúcom odvetví medicíny sú obrovské. V rozvinutých krajinách sú tieto otázky veľmi presne rozpracované a vždy sa vychádza zo záujmov embrya,“ hovorí MUDr. Války.

Do Centra asistovanej reprodukcie Iscare v Bratislave prichádzajú aj ženy, ktoré nemajú vaječníky, ale maternica im ostala. Môžu mať teda deti len z darovaných vajíčok. Kto im ich ale daruje, ak taký predpis neexistuje?

V oblasti asistovanej reprodukcie platí na Slovensku veľmi zastaralá legislatíva, ktorá predpokladá, že muž a žena, ktorí žiadajú o umelé oplodnenie, by mali byť zosobášení, alebo aspoň vlastniť doklad, že žijú ako druh a družka. Osamelá žena bez manžela, mladá vdova či žena, ktorá sa nechce vôbec vydať, nemá šancu počať dieťa ani jednou z týchto metód.