FOTO - JANA NEMČOKOVÁ

ALICE DAVIDSOVÁ je profesorkou kreatívneho písania na univerzite vo Virginii. Okrem beletrie sa venuje aj dráme, pravidelne tiež uverejňuje divadelné kritiky. Hľadá a podčiarkuje princíp usmerňujúcej, dynamickej životnej sily. Alice Davidsová prišla nedávno do Bratislavy a z divadelných inscenácií ju najviac zaujalo predstavenie Vládca Oidipus v réžii Ľubomíra Vajdičku.

Neprekážalo vám pri návštevách bratislavských divadiel, že neviete po slovensky?

„Vôbec nie, v tomto je umenie naozaj medzinárodné. Bratislavský repertoár je bohatý, priam svetový. Videla som Ionescove Stoličky, Tančiareň, Scény z manželského života a Vládcu Oidipa. Ani raz som nepociťovala, že by mi slovenčina chýbala.“

Ktorá zo spomínaných inscenácií na vás urobila najväčší dojem?

„Vládca Oidipus.“

Prečo?

„Najmä pre absenciu toho vládcu. Na scéne sme videli bezmocného frustrovaného Oidipa, ktorého osud síce vyzval vládnuť, ale zároveň mu v tom všetkými možnými prostriedkami zabránil. Vaša interpretácia Oidipa je veľmi súčasná, moderná.“

V čom vidíte modernosť bratislavského Oidipa?

„Štyridsať rokov komunistickej diktatúry akoby zbavilo mužských predstaviteľov slovenskej spoločnosti vodcovských, veliteľských schopností. Akoby bol prevalcovaný celý mužský lídrovský potenciál do akéhosi beztvarého amalgámu. Oidipus sa hrdinsky, no márne snaží od tej bezmocnej bázy odlepiť a realizovať svoje poslanie vodcu.“

Našli ste v inscenácii aj niečo radostnejšie, pozitívne, konštruktívne?

„Iste, dokonca inšpirujúce, ba povedala by som, že až mystické. Bola to Iokasta Emílie Vášáryovej. Strhla na seba všetku pozornosť, páčila sa mi v obidvoch podobách - oranžovo-červenej ako vitálny symbol Prometheovho ohňa vzbury, a tiež v podobe čiernej, v ktorej každým gestom prezrádza dôstojné akceptovanie smrti.“

Hovoríte, že to bolo predstavenie, pri ktorom ste prežili niečo mystické. Čo?

„V mystickom zážitku sa stretávate so svojou vesmírnou dušou. Ste úplne oslobodení od reinkarnačného cyklu a odpútaní od emócií, teda od utrpenia.“

Takýto mystický zážitok ste mali pri Vajdičkovej inscenácii Oidipa? Kedy?

„Keď Iokasta pochopí, že je všetko stratené, že pre Oidipa zlyhala ako matka i manželka. Neuchránila ho, nedokázala zastaviť hrozby osudu. Nezlyhala však ako kráľovná, vládkyňa. Sediaca Iokasta mierne roztiahne kolená a privinie si Oidipa k sebe. V tom okamihu je obsiahnutý rozmer večnosti vesmíru, a popri ňom je dobrovoľná smrť Iokasty i slepota Oidipa triviálnou záležitosťou.“

Myslíte si, že túto súčasnú interpretáciu Sofokla si vytvorila doba, alebo skôr plynie zo samotného textu?

„Výsledná javisková podoba je predovšetkým zásluha režiséra Vajdičku. Narábal s hercami ako Michelangelo s kameňom. Trpezlivo oslobodzoval z antických sôch nielen súčasné duše, ale aj telá. Vo svojom prvom výstupe je Iokasta vyslovene erotická, sošná s ráznymi gestami gréckej bohyne. Bratislavská avantgardná interpretácia vzťahu Oidipus - Iokasta by určite našla ohlas aj na scénach svetových divadiel.“

Autor: MAJA ROTHENBÜHLER-KORCOVÁ(Autorka je publicistka)