po ukončení náletov NATO na Juhosláviu. Opakuje sa však situácia veteránov zo zálivu - až keď sa u nich objavil masívnejší výskyt zdravotných problémov, zvýšil sa tlak na kompetentných, aby preskúmali účinky zbraní na človeka a životné prostredie.
Lekárske testy až po úmrtiach
Stanoviská lekárov sú podľa BBC rozporné - niektorí tvrdia, že ochudobnený urán môže spôsobiť rakovinu, iní to popierajú. Spojené štáty, Nemecko, Veľká Británia, Španielsko a Turecko zatiaľ tvrdia, že neexistuje žiaden dôkaz. Podľa hovorcu Pentagonu Kennetha Bacona americká armáda vypracovala rozsiahlu štúdiu, ktorá sa zamerala na zbrane použité počas vojny v zálive a nenašla žiaden dôkaz o nebezpečenstve rakoviny alebo iných problémoch vyplývajúcich z používania ochudobneného uránu.
Ďalšia skupina členov aliancie si však taká istá nie je a práve tu sa rozbehli vyšetrovania, ktoré majú objasniť príčiny ochorení i úmrtí vojakov nasadených v mierových misiách na Balkáne. Ide o Taliansko, Francúzsko, Belgicko, ČR a Portugalsko. Vyšetreniu sa majú tento týždeň podrobiť aj slovenskí vojaci. V misii KFOR v Kosove ich slúžilo štyridsať.
Nemecko: Urán radšej zakázať
Hovorca nemeckého ministerstva obrany potvrdil existenciu korešpondencie, v ktorej NATO ešte pred nasadením v Kosove v júli 1999 upozorňovalo na možné nebezpečenstvo uránovej munície a vyzvalo členské krajiny na opatrenia. Ministerstvo nariadilo prešetrenie všetkých prípadov leukémie medzi vojakmi nasadenými na Balkáne až dva týždne po vypuknutí poplachu v Taliansku, kde už zomrelo šesť vojakov. Odmietlo však prehliadku všetkých asi 60-tisíc nasadených vojakov. Minister obrany Rudolf Scharping muníciu s ochudobneným uránom nepovažuje za nebezpečnú. Zároveň však požaduje, aby sa jej armáda zriekla. Rovnako sa vyjadril aj nemecký kancelár Gerhard Schröder. „Nepovažujem za správne, aby sa takáto munícia používala,“ povedal.
Nárast rakoviny v Bosne
Počas konfliktu v Bosne použili jednotky NATO 10 800 striel s ochudobneným uránom. Počas krízy v Kosove to už bolo 31-tisíc. Bosna oznámila, že o použití ochudobneného uránu na svojom území nebola vôbec informovaná. Podľa ministra zdravotníctva Boža Ljubiča sa tam výskyt rakoviny prudko zvýšil - na 100-tisíc obyvateľov v roku 1999 pripadalo 152, ale vlani už 230 prípadov. Počet pacientov s leukémiou sa takmer zdvojnásobil.
V Kosove zatiaľ zvýšený výskyt leukémie nezaznamenali. Program OSN pre životné prostredie (UNEP) vlani v novembri odporučil, aby bolo 112 miest zasiahnutých ochudobneným uránom uzavretých, ale v piatok konštatoval, že sa tak nestalo. Juhoslovanská vláda sa pokúša obavy svojich obyvateľov rozptýliť. „Nie je žiadne nebezpečenstvo… len keby bol niekto priamo na mieste zasiahnutom strelami alebo vzal takúto muníciu do ruky,“ povedal v Bujanovaci, jednom z postihnutých miest v južnom Srbsku hovorca vlády Jovan Djukanovič. V juhoslovanských médiách sa však objavujú titulky ako „NATO bolo horšie než Černobyľ“ (Večernje Novosti). Bývalá vláda Slobodana Miloševiča podala v súvislosti s bombardovaním žalobu proti NATO na haagsky tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii, ale ten ju odmietol ako neopodstatnenú. Dnes ICTY sľubuje predložiť expertom a vedcom svoje informácie o uráne v Juhoslávii.
Chorvátsko má obavy, či nebolo kontaminované i Jadranské more, a žiada aj o príslušné vyjadrenie NATO.
(mch, mim, bj, čtk, reuters)
