Doktor Doug Rokke, univerzitný asistent z Alabamy je majorom americkej armády v zálohe. Tvrdí, že o ochorení, ktorým trpia vojaci nasadení v minulosti, vie svoje. V roku 1991 slúžil v Perzskom zálive, kde vojaci aliancie zasiahli proti Iraku okupujúcemu Kuvajt. Medzi jeho povinnosti patrila pomoc zraneným a čistenie výzbroje kontaminovanej ochudobneným uránom. Prvý raz túto vymoženosť, ktorá radikálne zvyšuje prieraznosť strely, použili naostro práve vo vojne v Perzskom zálive - a tam sa zrodil známy a dodnes nevysvetlený „syndróm zálivu“, komplex rôznych zdravotných problémov, ktorý postihol vojnových veteránov.
Rokke v rozhovore pre BBC spomínal, že jeho tím pracoval v silne prašnom prostredí - v prachu jemnom ako púder sa vraj po zásahu strelou rozptýlilo asi 70 percent použitého uránu. V lete 1999 - deväť rokov po vojne - boli dvaja z 15-členného Rokkovho tímu už po smrti.
Jeho samotného testovali v roku 1994 - pracoval vtedy ako šéf projektu Pentagonu týkajúceho sa práve ochudobneného uránu. „Pristúpil ku mne jeden a povedal - doktor Rokke, ste zasiahnutý uránom. Povedal som - vďaka, chcem nejaké liečenie. Nestalo sa nič,“ spomína. Až v júli 1997 vraj dostal list z ministerstva energetiky, v ktorom mu napísali, že dostal dávku 5000-krát prevyšujúcu limit. „Mám zasiahnuté pľúca, mám vyrážky, neurologické problémy. A nie som jediný… ak nedokázali liečiť šéfa projektu, tipnite si, čo urobili pre priemerného vojaka.“
Dr. Rokke má vlastné vysvetlenie, prečo sú lekárske prehliadky také zbežné. Vlády členských krajín NATO tušia, čo ochudobnený urán zmôže, a nechcú sa zodpovedať za prípadné ochorenia vojakov alebo civilistov. I preto vopred nariadili svojim vojakom, aby nosili pri dekontaminačných prácach kompletné ochranné odevy. Vysoko účinná munícia s ochudobneným uránom však stojí za to. (bj)
