Bush a Chavezová. FOTO - REUTERS
Americký Senát na budúci týždeň posúdi nominácie členov novej vlády, ktoré predložil budúci prezident George W. Bush. Dvadsiateho januára, keď Bush oficiálne prevezme úrad, bude Senát o jednotlivých ministroch hlasovať. Už dnes je jasné, že najmenej dvaja si svojím úspechom nemôžu byť istí.
Od víkendu sa americké médiá ženú za detailami istého príbehu. Hlavnú úlohu v ňom hrá Linda Chavezová, ktorá v rokoch 1991 až 1993 ubytovala guatemalskú ilegálnu imigrantku. A Bush si práve Chavezovú vybral za budúcu ministerku práce. Ak sa dokáže, že Chavezová vedela o ilegálnom pobyte Guatemalčanky a aj napriek tomu ju vo svojom dome zamestnala, do Bushovej vlády sa pravdepodobne nedostane.
Otázny je aj štart Johna Ashcrofta. Budúci prezident by ho chcel za nového ministra spravodlivosti. Demokrati a občianski aktivisti však o tom nechcú ani počuť. Ashcroft má povesť ortodoxného konzervatívca. Prekáža najmä jeho odmietavý postoj k interrupciám a k takzvanej pozitívnej diskriminácii menšín.
Ashcroft a Chavezová ponúkli demokratom, ktorí sa so zaťatými zubami zmierujú s tesnou prehrou v prezidentských voľbách, šancu na odpor. Nádejná ministerka Martu Mercadovú ubytovala a dávala jej vraj príležitostne aj nejaké peniaze. Odmieta však verziu, že Guatemalčanka u nej pracovala a o ilegálnom pobyte svojej nájomníčky sa vraj dozvedela až pár mesiacov po jej odchode. „Nezavrela by som dvere pred ženou, ktorá nemala kde bývať, s ktorou sa zle zaobchádzalo a potrebovala pomoc,“ povedala pre denník Washington Post. K dojemnému obrázku o súcitnej Chavezovej, ktorá je sama pôvodom Hispánka, prispela aj Mercadová. Budúca ministerka jej vraj veľmi pomohla. Ukázala jej, ako sa orientovať v metre, zabezpečila jej prácu u susedov. „V skutočnosti som nebola u nej zamestnaná,“ povedala. Ďalej však už jej výpoveď Chavezovej veľmi nepomohla. Keď do USA prišla, vraj takmer nehovorila po anglicky. Po niekoľkých lekciách sa však priznala, že má falošné papiere. Chavezová jej vraj sľúbila, že jej pomôže pobyt legalizovať. Mercadová však pochopila, že to bude trvať príliš dlho, a tak sa v roku 1993 vrátila do Guatemaly. O pol roka sa s turistickými vízami objavila opäť vo vytúženej Amerike a vydala sa za amerického občana.
Chavezovej nepomáhajú ani jej vlastné vyhlásenia z minulosti. V roku 1993, keď predstavoval svoje nominácie Bill Clinton, sa objavili dva veľmi podobné príbehy. Clinton navrhoval na post ministerky spravodlivosti Zoe Bairdovú a neskôr Kimbu Woodovú. Ani jedna neprešla, pretože sa dokázalo, že zamestnávali ilegálnych imigrantov. Chavezová vtedy reagovala jednoznačne: „Myslím si, že väčšina Američanov bola nahnevaná nomináciou Zoe Bairdovej, pretože zamestnala ilegálneho cudzinca. Nazlostilo ich to viac ako to, že za nich neplatila odvody na sociálne zabezpečenie.“ Navyše Demokrati už predtým kritizovali Chavezovej odpor k zvýhodňovaniu menšín a zvyšovaniu minimálnej mzdy.
Denník Chicago Tribune v sobotu otvoril aj ďalšiu kauzu. Donald Rumsfeld, ktorého Bush navrhuje za ministra obrany, vraj pred 29 rokmi v rozhovore s vtedajším prezidentom Nixonom neodporoval jeho poznámkam o černošskom obyvateľstve USA. Nixon vraj černochov označil za hlúpych negrov. Podľa republikánov Rumsfeld nikdy s Nixonovými názormi nesúhlasil, len to nedokázal dať jasne najavo. MATÚŠ KOSTOLNÝ
