Rátanie podľa starého systému

V starom systéme:

Pri určovaní vymeriavacieho základu na výpočet dôchodku sa z celkového príjmu plne započítavalo len "prvých" 2 500 korún.

* Z rozpätia 2 500 až 6 000 korún sa započítavala len tretina, z rozpätia 6 000 korún až 10 000 korún len desatina a mesačný príjem prevyšujúci 10 000 korún sa už vôbec nebral do úvahy.

* Takto sa dosahovala solidarita, pretože tí s nižšími príjmami dosahovali dôchodku vyššiu náhradu ich mzdy, čo však demotivovalo tých s vyššími príjmami, ktorí platili vysoké odvody, ale na ich budúcom dôchodku sa to neodrážalo.

* Takto vypočítaný dôchodok sa potom ešte upravoval koeficientom, ktorý odrážal nárast miezd po roku 1989 a od roku 1991 zavedenú valorizáciu vyplácaných dôchodkov.

* Tento valorizačný mechanizmus však hovoril, že k zvyšovaniu dôchodkov má dôjsť len vtedy, ak od obdobia posledného zvýšenia priemerná mesačná mzda vzrástla najmenej o 5 percent alebo index životných nákladov stúpol najmenej o 10 percent. Nebolo však určené, o akú sumu sa majú dôchodky zvýšiť, sumu valorizácie schvaľovala vláda a parlament.

Rátanie podľa nového systému

V novom systéme:

* Dôchodok sa ráta podľa vzorca: POMB x R x ADH

* POMB je priemerný osobný mzdový bod. Vypočíta sa ako aritmetický priemer z osobných mzdových bodov (teda sčítaním OMB a vydelením tohto súčtu počtom rokov poistenia). OMB je osobný mzdový bod, ktorý sa určuje za každý rok poistenia a vyjadruje pomer príjmu, z ktorého platil poistenec dôchodkové poistenie, k priemernej mzde v konkrétnom roku.

* R je čas, ktorý poistenec platil dôchodkové poistenie.

* ADH je aktuálna dôchodková hodnota. Tento rok má výšku 195,31, každý rok sa má zvyšovať v závislosti od rastu mzdy a inflácie.

* Takýto spôsob výpočtu má garantovať aspoň 40-percentnú náhradu príjmu každému. Zároveň však má byť aj solidárny, pretože do úvahy sa tiež neberie celý príjem poistenca, najvyšší POMB, ktorý možno použiť pri výpočte dôchodku je 3. Dnes však platí prechodné obdobie, takže aj nižšie POMB ako tri sa redukujú a tie najnižšie zase umelo zvyšujú.

* Ak niekomu pri vypočítavaní dôchodku vyjde POMB vyšší ako 1,25, z rozdielu skutočného POMB a 1,25 sa započíta v roku:

2004 40 %

2005 60 %

2006 80 %

Ak bude POMB nižší ako 1, z rozdielu 1 a skutočného POMB sa k skutočne dosiahnutému POMB pripočíta v roku:

2004 60 % rozdielu

2005 40 % rozdielu

2006 20 % rozdielu

* Nová ministerka práce Iveta Radičová navrhuje predĺžiť obdobie, v ktorom sa POMB takto umelo upravujú až do roku 2014.

Odísť do dôchodku skôr

* Nový systém zaviedol možnosť odísť do predčasného dôchodku. Podmienkou je platiť dôchodkové poistenie aspoň 10 rokov, a keď požiadate o dôchodok, musí dosiahnuť aspoň 1,2 násobok životného minima, teda dnes 5 677 korún.

* V záujme udržať platiacich poistencov v systéme čo najdlhšie, je tento dôchodok znevýhodnený tým, že za každých 30 dní, ktoré ešte chýbajú do dôchodkového veku, sa vypočítaný dôchodok znižuje o pol percenta. Výnimku tvoria len niektorí nezamestnaní, preto tento dôchodok využívajú najmä ľudia, ktorí prídu o prácu krátko pred dosiahnutím dôchodkového veku.

* Ak niekto príde o prácu a namiesto o podporu v nezamestnanosti požiada o predčasný dôchodok, obdobie, za ktoré sa dôchodok kráti, sa zníži o pol roka. V prípade, že si žiadateľ platil poistenie v nezamestnanosti pred stratou práce sedem rokov nepretržite, predčasný dôchodok sa nekráti za obdobie 12 mesiacov.

POZOR: Treba si zvážiť, kedy je to naozaj výhodnejšie, pretože ak niekto príde o prácu a platil poistenie v nezamestnanosti, má nárok polroka dostávať podporu v nezamestnanosti. Ešte tento rok bola pritom výška podpory obmedzená najviac na 35 percent maximálneho vymeriavacieho základu (teda najvyššej sumy, z ktorej sa poistenie platí, t. j. 1,5-násobok priemer. mzdy), budúci rok už je možné získať 50 percent. Prináša to však so sebou povinnosti, napríklad pravidelné cestovanie na úrad práce.

Práca popri dôchodku

* Starý dôchodkový systém neumožňoval poberateľom dôchodku pracovať, ak pracovali a zarobili, Sociálna poisťovňa im vyplácanie dôchodku zastavila.

Toto obmedzenie nový systém zrušil.

* Zrušil ho nielen pre starobných, ale aj pre invalidných dôchodcov, poberateľov vdovských a vdoveckých dôchodkov. Pri invalidných dôchodcoch však najskôr musí byť prehodnotený ich zdravotný stav podľa nového zákona o sociálnom poistení.

* Vdovy, ktorým sa zase v starom systéme krátil vdovský dôchodok z dôvodu ich príjmu, musia o uvoľnenie výplaty dôchodku požiadať. Žiadosť môžu poisťovni poslať kedykoľvek, aj v budúcich rokoch, poisťovňa im však vdovský dôchodok vyplatí najviac za tri roky späť, samozrejme, najskôr od platnosti nového zákona, teda od roku 2004.

Výrazná zásluhovosť, najmä práca po dosiahnutí dôchodkového veku

* Dôchodky v novom systéme odrážajú reálnejšie príjmy v čase aktívnej práce.

Nový systém umožňuje zvýšiť si dôchodok tým, že oň poistenec požiada neskôr. Za čas, ktorý odpracoval po dosiahnutí dôchodkového veku, bude totiž odmenení tak, že sa mu vypočítaný dôchodok zvýši o 0,5 percenta za každých 30 dní. Práve to je teraz jeden z dôvodov, pre ktorý je reforma kritizovaná, pretože najmä toto výrazné odmeňovanie je príčinou veľkých rozdielov medzi dôchodkami a príčinou toho, že istý počet dôchodcov dostáva teraz vyššie dôchodky, ako bola ich mzda.

Vlastné účty v Sociálnej poisťovni

* Nový dôchodkový systém mal ambíciu zrýchliť vypočítavanie dôchodkov a vyčistiť evidenciu. Preto zaviazal Sociálnu poisťovňu viesť individuálne účty klientov a pravidelne im posielať výpisy. Túto povinnosť však poisťovňa nedokáže splniť a prostredníctvom ministerstva práce preto presadila v parlamente posun termínov.

* Stavové výpisy má dostať každý klient raz a majú ho informovať o všetkých údajoch, ktoré o ňom Sociálna poisťovňa má, teda najmä o dobách poistenia, ktoré eviduje, a vymeriavacích základoch, z ktorých bolo platené poistenie. Zmenové výpisy majú dostávať poistenci každý rok a majú obsahovať nové údaje z posledného roka.

* Výpisy o stave svojich účtov dostali už koncom minulého roka prví poistenci narodení pred rokom 1951, do konca tohto roka mala Sociálna poisťovňa poslať výpis o stave účtu aj poistencom narodeným v rokoch 1951 až 1960, do konca budúceho roka tým, ktorí sa narodili medzi 1961 a 1970 rokom a do konca roka 2007 ostatným poistencom. Navyše, všetkých 2,3 milióna poistencov malo tento rok do 30. júna dostať "zmenové" výpisy, teda informáciu o zmenách ich osobného účtu v priebehu tohto roka.

* Termíny sa posunuli, zmenové výpisy by mali všetci dostať do konca tohto roka, poisťovňa stále tvrdí, že robí všetko preto, aby termín splnila. Stavové výpisy dostane každá veková skupina o rok neskôr, ako mala podľa pôvodného znenia zákona.

Pravidelná valorizácia dôchodkov

* Ministerstvo práce sa pri schvaľovaní prvého piliera chválilo aj tým, že sa konečne budú dôchodky zvyšovať každý rok k 1. júlu povinne zo zákona, a to o presne stanovenú sumu, ktorá mala odrážať infláciu a rast miezd, presne malo ísť o "percento určené, ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy".

* Dôchodky sa síce valorizujú každý rok, ale ani raz sa nepostupovalo podľa pôvodne schválenej valorizácie. V prvom roku sa valorizácia rozdelila do dvoch termínov, februárového a marcového. V tomto roku sa zase rozdelili do skupín dôchodcovia a ich dôchodky rástli podľa toho, aké sú vysoké, pričom najvyššie, nad 15 824 korún sa nezvyšovali vôbec.

Nediskriminácia mužov

* V minulom dôchodkovom systéme odchádzali ženy do dôchodku skôr, podľa toho, koľko mali detí. Dôchodkový vek bol 60 rokov, muži mohli odísť skôr, len ak pracovali v rizikových povolaniach. Ženy odchádzali do penzie v 57 rokoch, no vek odchodu do dôchodku sa im ešte znižoval s počtom detí. Ak mala napríklad žena dve deti, mohla odísť do dôchodku v 55 rokoch.

* Nový systém zaviedol jednotný vek odchodu do dôchodku 62 rokov pre mužov aj pre ženy, nie však okamžite, ale postupne, takže vyrovnanie veku odchodu do dôchodku sa má dosiahnuť až v roku 2014. Predpokladá sa, že v tom čase už môže byť dôchodkový vek ešte vyšší, aspoň 65 rokov.

* Vdovy mali rovnako väčšiu možnosť získať a poberať vdovský dôchodok ako muži. Kým mužský vdovecký dôchodok sa vyplácal v pevnej sume 2356 korún, u vdov sa odvíjal od dôchodku ich zosnulého manžela.

* Vdovci mohli dostávať vdovecký dôchodok, len ak sa starali o nezaopatrené dieťa. Naopak, vdovy ho dostávali aj ak zostali invalidné, vychovali aspoň tri deti, alebo dosiahli zákonom stanovený vek.

* Nový systém podmienky zjednotil, aj vdova, aj vdovec má nárok na dôchodok po zosnulom manželovi či manželke, ak dovŕši dôchodkový vek, je plne invalidný, alebo sa stará o nezaopatrené dieťa.

* Táto nerovnosť mala korene v minulosti, starobný dôchodok žien bol nižší, pretože nepracovali tak, ako muži a starali sa o deti.