Dnes sa PETER IHNAČÁK (48) len pousmeje, keď si spomenie, ako za komunizmu utiekol na Západ. Na majstrovstvách sveta 1982 vo Fínsku mal v hokejových nohaviciach zašitých vyše 1000 dolárov, doklady a v takomto výstroji odohral zápasy, aby v príhodnej chvíli mohol opustiť čs. výpravu a vydať sa do Kanady za novou kariérou. Ak by mu vtedy v Helsinkách ktorýkoľvek zo súperov hokejkou náhodne roztrhol nohavice, asi by sa poriadne čudoval, čo by sa z nich vysypalo na ľad. Plán úniku hokejovému centrovi vyšiel, už v sezóne 1982/83 vykorčuľoval Peter do vysnívanej NHL a potom hral v drese Toronta Maple Leafs osem rokov. V zime 1985/86 sa k nemu pripojil aj mladší brat Miroslav, ale až na sobotňajšej exhibícii si bratská dvojica z Popradu prvý raz zahrala spolu na Slovensku.
Pocity po zápase?
"Nádherné. Spomenul som si, keď sme s Mirom hrali dve sezóny v drese Maple Leafs. Zahrali sme si s veľkou chuťou a potom v kabíne s priateľmi spomínali na dávne časy."
Vy ste odohrali za Toronto 417 zápasov, ale Miro len 56. Čo sa vtedy stalo?
"Klub, fanúšikovia aj médiá mali od bratovho príchodu prehnané očakávania. Prišiel ako jeden z najproduktívnejších hráčov čs. ligy a všetci si mysleli, že od prvého zápasu v NHL bude strieľať góly. Nedali mu vydýchnuť, možnosť zvyknúť si na iný hokej, novú krajinu. A keď góly prichádzali poriedko, tlak na Mira stúpal. Na čas ho presunuli na farmu, neskôr vymenili do Detroitu."
Vy ste si našli nový domov v Toronte. Zostali ste v štruktúrach klubu?
"Zostal. V lete ma vedenie klubu požiadalo, aby som sa venoval slovenskému útočníkovi Romanovi Kukumbergovi, ktorý prišiel do kempu a neovládal príliš angličtinu. Mal ťažkú pozíciu, musel absolvovať operáciu kolena, a tak sa len rozohráva vo farmárskom tíme. Je to však šikovný hráč, dobrý korčuliar, vie vystreliť. Verím, že sa prepracuje do prvého mužstva. Na začiatku sezóny ma Maple Leafs angažovali ako skauta."
To by ste sa mohli poobzerať aj po mladých slovenských hráčoch, veď Toronto je jedným z mála klubov NHL, kde od pôsobenia obrancu Švehlu nehrá žiadny náš hokejista."
"Pred dvoma týždňami som sa bol v Prievidzi pozrieť na turnaji osemnásťročných a v slovenskej reprezentácii je niekoľko talentovaných hráčov, ktorí by sa mohli dostať na draft a časom aj do NHL. Páčil sa mi najmä Konečný, ale aj Zelíska, Biro majú sľubnú perspektívu - ak nepoľavia v tréningovom úsilí. A mohol by som menovať ďalších."
V tejto sezóne sa z mladých Slovákov v NHL uchytil obranca Ottawy Meszároš. Videli ste ho hrať?
"Andreja som sledoval už v mládežníckom kempe a v prípravných zápasoch. Ottawa hrala prvý zápas sezóny práve v Toronte, vyhrala 3:2 po samostatných nájazdoch. V ten večer ma však zaujal na ľade iný slovenský hokejista - obranca Zdeno Chára. Hral excelentne."
Ako hodnotíte zmeny pravidiel v NHL?
"Nič lepšie sa nemohlo stať. Fanúšikovia si pochvaľujú, že znova padá veľa gólov, hrá sa atraktívny hokej. V Toronte je stále vypredané. V posledných rokoch som si už myslel, že na NHL stačí, aby bol hokejista silný a vysoký. Technika a šikovnosť ustupovala do pozadia. Teraz sa hokej vrátil k svojej podstate, uplatnia sa technicky vybavení hráči. Rozhodcovia nekompromisne trestajú zákroky hokejkou, nečistú hru."
Rozpočet klubov v severoamerickej lige je teraz obmedzený na 39 miliónov dolárov. Poznamenalo to systém práce v organizácii Maple Leafs?
"Dosť výrazne. Predtým mal klub prakticky neobmedzené možnosti, nakupoval hotových hráčov. V novej situácii bude musieť upriamiť pozornosť aj na mladých hráčov, vychovať si ich."
Kde hrá teraz váš syn, ktorého vlani draftoval Pittsburgh?
"Brian hokejovo napreduje pri štúdiu na univerzite v Providence. Je v treťom ročníku, potom mu zostane ešte rok. Miluje hokej, chce byť profesionálom. Má na to, aj keď postavou nevyniká - meria 180 centimetrov. Nové pravidlá však nahrávajú hráčom s jeho štýlom. Jeho čas ešte príde, meno Ihnačák sa vráti do NHL."
Prečo ste sa rozhodli zaútočiť na NHL po štúdiu na univerzite?
"Mohli sme sa na ňu sústrediť hneď po drafte a venovať sa len hokeju. Z vlastnej skúsenosti však viem, aké dôležité je vzdelanie. Hokejista nikdy nevie, dokedy bude hrať a čo ho čaká po skončení kariéry."
Šéf Svetovej antidopingovej agentúry Dick Pound si nedávno popudil hokejistov tvrdením, že viac ako tretina hráčov profiligy užíva nepovolené dopingové preparáty? Čo si o tom myslíte?
"Ja som sa v NHL s dopingom nestretol, ale možno niektorí hráči, najmä bitkári, ktorí potrebujú silu, si takto pomáhali."
Aktívne ste hrali takmer do štyridsiatky, potom ste presedlali na trénerskú dráhu a Norimberg ste v sezóne 1998/99 priviedli do finále nemeckej DEL. V roku 2002 ste boli jedným z kandidátov na trénera reprezentácie Slovenska. Je už táto kapitola pre vás uzavretá?
"Práca trénera bola pre mňa vyčerpávajúca, dokonca aj v snoch som bol pri mužstve. Potreboval som si oddýchnuť. A cítil som, že na reprezentáciu som ešte nedozrel. Teraz ma napĺňa, že som pri hokeji ako skaut. Nevylučujem však, že časom sa ešte vrátim k trénerskému remeslu."
