nevyzná. Ide sa poradiť. Mama čosi vyráta (veď napokon zlomky nie sú žiadna veda), jeden príklad by aj bol, pomaly aj druhý, lenže Jožo protestuje: „Toto mi učiteľka neuzná! V škole to robíme ináč!“
Mama stratí nervy: „Ako ináč, veď nám to vyšlo!“ O deviatej večer napokon mama zmäkne. „Ani mne matematika nešla, nič si z toho nerob.“
Na druhý deň ide Jožo do školy a vôbec si nie je istý, či má príklady vypočítané dobre, alebo nie. Jednu železnú istotu však má – ďalšia guľa z matiky je na obzore.
Takýchto detí nie je málo – matematika a matematikári sú na väčšine škôl postrachom.
„Keď dostala moja dcéra novú učiteľku matematiky, začala nosiť domov strašné známky,“ hovorí Eva M. „Na rodičovskom združení nás však učiteľka upokojovala, že v porovnaní s bežným priemerom majú naše deti ešte celkom slušné výsledky. Matematika je vraj jednoducho ťažká, osnovy náročné a deti doma málo pracujú.“
Ale – nemajú deti pracovať najmä v škole? Mnohým rodičom sa zdá, že ich ratolesti dostávajú príliš veľa úloh. Učitelia sa zase bránia, že seriózne pracovať s 30- a viacčlenným kolektívom sa nedá. Často sú vraj radi, keď sa im vôbec podarí dodržať učebný plán. A niekedy ani nemajú čas venovať sa deťom tak, aby všetky preberanú látku úplne pochopili.
Niekedy sa stáva aj to, že v matematike býva slabšia celá trieda. Vo všetkých predmetoch majú žiaci pomerne dobré známky, ale práve v matematike bývajú záhadne slabí.
V malom mestečku na juhu Slovenska sa pokúsil riaditeľ (mimochodom tiež matematikár) presadiť zmenu: trval na tom, aby učiteľ pred kolegami vysvetlil zlé známky svojej triedy. Podľa neho problém nemusel byť totiž len v žiakoch, ale aj v zlom spôsobe vysvetľovania učiva, prípadne v nadmerne prísnom hodnotení.
Pedagogickému zboru sa však riešenie nepáčilo. Pokus o zmenu neuspel a dnes má škola nového riaditeľa.
Problémy, samozrejme, nie sú len s matematikou. „Vôbec si nemyslím, že matematika je najťažšia,“ hovorí matka štvrtáka Andreja. „Napríklad taká vlastiveda – pekná nová učebnica je plná mapiek a obrázkov, ale v jednom kratučkom článku je toľko informácií, že dieťa si ich jednoducho nemôže všetky zapamätať. Niekedy ani nechápe, čo sa to vlastne učí.“
Mnohí rodičia tvrdia, že skontrolovať, či sa dieťa poriadne pripravilo do školy, a pomôcť mu s úlohami, ktorým nerozumie, zaberie toľko času, že sa to nedá robiť každý deň.
Učitelia majú svoju pravdu, rodičia tiež, ale najhoršie zrejme je – že deti školu nijako zvlášť nemilujú, a preto sa ulievajú, kedykoľvek je to možné.
(gal)
