záujmové združenia a ochranárske organizácie s jeho otvorením nesúhlasia.

Po skončení geologického prieskumu riaditeľ dcérskej spoločnosti kanadskej firmy s názvom Kremnica Gold Boris Bartalský povedal, že predbežná štúdia o vplyvoch na životné prostredie by mala byť do konca roka, po nej začne firma vybavovať povolenia.

Odporcovia majú obavy z úplného zničenia jednej z najkrajších prímestských častí - lokality Šturec, kde má lom stáť. Rovnako veľké sú aj obavy z použitia jedovatého kyanidu sodného pri lúhovaní zlata.

Občianske združenie SOS Kremnica tvrdí, že plány na ťažbu zlata sú v rozpore s pripravovaným územným plánom mesta, podľa ktorého má byť Šturec turistickou oblasťou a lesoparkom. "Povrchová ťažba neznamená len otvorenie lomu, ale aj vytvorenie miest na úpravne, technické zariadenia, odpadové plochy a využitie existujúcich komunikácií pre ťažkú techniku," povedala Barbora Glocková zo združenia. Šturec je neďaleko Kremnice a povrchovú ťažbu by sprevádzal hluk, záchvevy či zvýšená prašnosť.

Hovorca hnutia Greenpeace Juraj Rizman povedal, že keď sa rozbehla prvá fáza diskusie, žiadali od firmy podrobnú projektovú dokumentáciu, ale nedostali ju. Podobnú skúsenosť má aj Roman Havlíček zo združenia Priatelia Zeme. Všetky technologické detaily projektu budú preto žiadať znova.

František Bakoš zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra hovorí, že kyanidové lúhovanie je v porovnaní s inými technológiami menej nebezpečené. Oveľa horšie je podľa neho získavanie zlata pomocou ortuti či amalgamáciou, ktoré sa v Kremnici používali v minulosti. Kyanidy sa podľa neho v prostredí rýchlo rozkladajú a riziko havárie je nízke.

(eta)