m, nastupujúca digitálna distribúcia v kinách alebo dátová budúcnosť bežnej telefónnej linky. Preto ma láka hlboká spleť netu, do ktorej sa môžete dostávať hlbšie a hlbšie, no stále nie ste na konci. Prečo sa na to tak teším? Poslednou kvapkou boli VyVolení. Nie, verte mi, nemusím sa na toto utrpenie útrob ľudského ducha pozerať. Pripadá mi to, ako by som sa pozeral pootvorenými dvermi na onanujúceho chlapca, ktorý sa s niekým stavil o tenisky, že to stihne za pol minúty, zrýchľuje pohyb rukou, potí sa, no napriek tomu nie a nie dospieť k vyvrcholeniu. Nemusím sa na onániu druhých pozerať, nech už mám osobný postoj k onánii akýkoľvek.

Verím, že digitalizácia médií mnoho vyrieši. Verím, že skončia masové mediálne kampane, to dobrovoľne povinné sledovanie jednej takzvane módnej relácie. Respektíve, že tieto masové výplody, určujúce tzv. módne trendy a založené predovšetkým na manipulácii ľudí, už nebudú mať tak nehorázny dosah, ako majú teraz. Veď toto kolektívne šialenstvo už máme za sebou z éry Ženy za pultom a podobných masových orgií socializmu! Dnes sme, aspoň dúfam, o niečo ďalej. Dopracovali sme sa k spoločnosti postavenej na individuálnom výkone, individuálnom názore a individualizme. V tejto individualistickej spoločnosti sa ma napriek všetkému každú chvíľu niekto pýta: "A čo hovoríš na Lindu?" "To je hrôza, Monika už nie je so Šakalom!" "Myslíš, že to Michalove predvolanie k súdu bolo pravé?" Na to odpovedám, že neviem o čo ide, a aj keby som vedel, tak mi to žily netrhá. Vravím, že onanovať môžem sám pod sprchou a nie so Šakalom. Tí, čo mi kladú takéto otázky sa potom na mňa pozerajú ako keby som bol odporný hmyz, na ktorý sa zmenil Jozef K. v Premene.

Vlastne aj tie reality shows sú učebnicou histórie a pripravujú nás svojim spôsobom na digitalizáciu. Pôvodne, vo svojom zrode v USA v sedemdesiatych rokov, mala byť totiž reality show strojom na vyhľadávanie mimoriadnych, talentovaných jedincov v bežnej spoločnosti. Jedincov, ktorí by inak zapadli. Tento princíp sa mi nesmierne páči. Princíp digitalizácie by mal byť rovnaký: v záplave programov a obrazov nájsť ten geniálny, avantgardný, ten, ktorý povedie obrazovú kultúru vpred. Ale bohužiaľ, reality shows nám medzitým sparchantneli. Už nejde o hľadanie stars medzi obyčajnými ľuďmi, ale o púhy a veľmi pohodlný voyeurizmus, o dráždenie unavených pudov. Veľmi by som si želal, aby digitalizácia nesparchantnela, ale stala sa hybnou silou pokroku. Aby rozbila monopol masovo sledovaných relácií, či už socialistických, alebo iných nekonečných seriálov, aby priniesla alternatívu.

Ono totiž pozerať sa na predvolebný boj v Bolívii prostredníctvom digitálnej televízie alebo na internete je podstatne zaujímavejšie, než sledovať onanujúcich jedincov v akváriu. Dozviete sa pritom, že sa do najchudobnejších krajín Latinskej Ameriky znovu vracia myšlienka znárodňovania a štátneho plánu, pretože pre chudobné krajiny tohoto kontinentu je vraj trhové hospodárstvo príliš zložité. Vďaka tomu sa máte možnosť zamyslieť nad letokruhmi, v nich sa odohráva história - a stále sa vracia. A zistíte, že pokiaľ má nejaká myšlienka, akokoľvek zhubná, svoje podhubie a svojho vodcu, tak zvíťazí. Alebo môžete na nete sledovať www.kavkazcenter.com či zostrih rozprávok, alebo napríklad aj to, ako chovať fretky v paneláku. A ten, kto si pozrel webovú stránku čečenských bojovníkov, môže potom niečo prezradiť o Čečensku tomu, kto sledoval fretky. A naopak. Vznikne tak informovaná spoločnosť. Chápete už čo myslím? Namiesto toho, aby jeden druhému hovoril, že Linda je nesmierne krásna, čo ten druhý aj tak vie, tak by mu mohol oznámiť niečo nové! A to je pre mňa digitalizácia. Možnosť výberu proti masovosti, možnosť cibrenia osobného vkusu, možnosť nájsť v tom veľkom, neprebádanom svete niečo svoje. Niečo individuálne. Digitalizácia je pre mňa cestou k vytváraniu modernej spoločnosti mnohých tvárí. Spoločnosti, ktorá vyspela vďaka ponuke, ktorú má k dispozícii. Spoločnosti, ktorá sa už neuspokojí s onániou ani voyeurizmom, ale nájde si iné, vyššie ciele. Digitalizácia je pre mňa nová národná obroda. n