Emily Brontëová (1818 - 1848) mala na svoj život iba 30 rokov a za ten čas sa stihla stať nielen stvoriteľkou románových postáv, ale samotnou románovou postavou. Vyrastala v čudáckej rodine kaplána, ktorému zomrela žena a ktorý (už ako slepec) prežil jediného syna i všetkých 5 dcér, z ktorých tri boli spisovateľky. Už odmalička bola obklopená bujnou prírodnou scenériou anglického vidieka. Malebne schátraná fara v Haworthe s priľahlým cintorínom je dnes hneď po Shakespearovom Stratforde najnavštevovanejším pútnickým miestom anglických i kontinentálnych návštevníkov, milovníkov literatúry i hľadačov senzácií. Začiatkom 19. storočia to však bol zastrčený, aj keď zďaleka nie idylický kút. Aj na faru doliehali zvuky rozbíjania strojov a nepokojné vrenie prebúdzajúceho sa proletariátu. Niet sa čo čudovať, že kaplán Brontë pre istotu každé ráno z obloka vystrelil z pištole a až potom vyšiel von.

Emily bola strednou z troch sestier, ktoré prežili do dospelého veku. Od otca získala skromné domáce vzdelanie. Jej pokus o vyššie vzdelávanie skončil príznačne romanticky - nešťastným zaľúbením sa do ženatého učiteľa francúzštiny a návratom domov. Najväčším učiteľom sestier Brontëových však bola neskrotená príroda, zmes pohanských rituálov a anglikánskych obradov, miestne povesti, balady, krvavé horory, srdcervúce ľúbostné historky, pamäť starých ľudí, chvastúnstva krčmových rozprávačov...

Najmladšia Anna z tohto ovzdušia vyťažila zbierku básní a dva romány, najstaršia Charlotte v roku 1847 nezabudnuteľnú knihu Jana Eyrová. No a najtalentovanejšia Emily v tomto istom roku ako jej sestra vydala Wuthering Heights.

Pre tento román, ktorý vyšiel v českých prekladoch aj ako Vichrné návrší, Na větrné hůrce, sa v slovenčine ujal pekný a takmer doslovný preklad Búrlivé výšiny. Búrlivé výšiny sú nielen geografickým označením, ale aj pomenovaním atmosféry, v ktorom žijú postavy knihy. Ústrednými postavami sú tvrdý Heathcliff a zraniteľná Catherine. Akísi súdobí Romeo a Júlia, ktorým nie je dožičené naplniť svoju lásku. Dvaja očití svedkovia, slúžka Nelly a rodinný priateľ Lockwood, rozprávajú čitateľovi príbeh plný vášne, intríg, pomsty, zatrpknutosti, malodušnosti, ale aj veľkorysosti a odpustenia.

Nie je to však nijaká romantická story plná cukru a cukrovania, ale plnokrvný, valiaci sa dej, ktorý majú šťastie prežiť len tie najväčšie osobnosti. Postavy sú nielen z éteru a snov, ale aj z mäsa a vášnivosti. Heathcliff, ktorého meno evokuje skalný útes, má pre svoju pomstychtivosť akceptovateľné dôvody a v Catherine sa bije slepá láska s prezieravým rozumom.

Brontëová čerpá nielen z rozvinutého romantizmu Byrona a Shellyho, ale aj z podnetov gotického románu... A impulzy, ktoré našla v literatúre, ale aj hudbe a výtvarnom umení, rovnako vracia: v jej spôsobe rozprávania sa ozývajú nielen tóny rodiaceho sa realizmu až naturalizmu, ale aj tóny, ktoré oveľa neskôr rozvinú surrealisti. Aj jej rozprávačská technika je pozoruhodná svojím novátorstvom, ktoré spája s osvedčenými rozprávačskými postupmi.

Pravda, toto všetko si čitateľ pri čítaní nevšíma. Nie je kedy. Celkom ho pohltí strhujúci príbeh, v ktorom sú ešte aj časté opisy prírody (ktoré v iných knihách s obľubou vynechávame) vzrušujúce.