Devätnáste zimné olympijské hry v Salt Lake City zorganizovali Američania v zložitej situácii vojnového stavu boja proti terorizmu s množstvom nevyhnutných bezpečnostných opatrení najlepšie ako mohli. Celkový dojem začiernili chyby mimo ich dosahu a možností.
Na záver jedného z najväčších svetových podujatí vôbec zasadili ťažký úder pod pás olympizmu a podstate športu dopujúce ruské bežkyne na lyžiach Larisa Lazutinová, Oľga Danilovová a rovnako nečestne konajúci španielsky bežec Johann Mühlegg. Tento trojlístok urazil snaživých usporiadateľov.
Správne rázny krok MOV
Nové vedenie Medzinárodného olympijského výboru (MOV), v Utahu predtým skôr naklonené ku kompromisným riešeniam, zasiahlo v pravú chvíľu správne rázne. Hoci ide zložitý prípad, lebo dopujúcej trojici našli látku, ktorá nie je na zozname zakázaných prostriedkov (darbepoetín), ale je identická so zakázaným erytropoetínom (EPO), treba veriť, že tento precedens sa dočká právneho uznania a zostane v platnosti ex post.
Problémy sa vyskytli aj na iných športoviskách. Prišlo k bezprecedentnému rozhodnutiu udelenia dvoch krasokorčuliarskych zlatých medailí, diskvalifikácii víťazného kórejského šortrekára Kim Dong Sunga (vyhral Američan Ohno), k viacerým sťažnostiam na rozhodcov a dokonca k ruskej hrozbe opustenia olympijských kolbísk.
Amerika je v tom nevinne
So žiadnou kauzou nemal nič spoločné ani saltlakeský usporiadateľ, ani oficiálny hostiteľ – americký Národný olympijský výbor. Nešťastný krasokorčuliarsky verdikt vyniesla exekutíva MOV, kórejské odvolanie proti diskvalifikácii zamietol dokonca súd. Prvotný hysterický ruský postoj ukrivdeného, s náznakom takých nezmyselných „protiopatrení“, akým je prípadné usporiadanie nejakých alternatívnych hier, bolo iba „bububu“ organizátorom. Ak by boli ZOH inde ako v USA, možno predpokladať, že Rusi by „nepípli“. Veľmocenské šachy z nedávnych čias na chvíľu ožili.
Našťastie nakrátko, v Salt Lake City platilo – každá senzácia trvá tri dni. Zlatí krasokorčuliarski medailisti Rusi Anton Sicharulidze s Jelenou Berežnou na záverečnej exhibícii točili spoločne figúry s rovnako zlatými Kanaďanmi Jamie Salovou a Davidom Pelletierom. Ruská výprava si napokon pokojne vykračovala na záverečnom slávnostnom ceremoniáli. Pravda, krasokorčuliarska a najmä dopingová kauza budú mať pravdepodobne vleklé dohry.
Zase raz – medailománia
Americké vlastenectvo na XIX. zimnej olympiáde nepoznalo medze. Nie je každému sympatické, najmä Európan ho v takej miere ťažko chápe. Bolo ešte väčšie, ako sme vnímali trebárs na OH v Los Angeles 1984 či v Atlante 1996. Americká trauma vyvolaná zločinným teroristickým útokom 11. septembra potrebuje hojivú terapiu a olympiáda také prostriedky poskytuje plným spôsobom. Pravda, domáci si ich neordinovali vždy v správnom pomere. Hneď v úvode povzniesol národné sebavedomie neúnosným spôsobom prezident USA George W. Bush, ktorý do otváracej formulky vpašoval zvrat „zastupujúc hrdý, rozhodný a vďačný národ“. Nesporne pozitívna americká črta – chcem byť najlepší, môže v horlivom fanúšikovskom prostredí skĺznuť do polohy – za každú cenu.
Bush pridal korenie, aby sa zase raz rozkrútila bláznivá medailománia, ktorý národ je lepší, hoci principiálne získava zlatú medailu športovec z tej-ktorej krajiny. Nie štát a potom pretekár. Preto zostane saltlakeská olympiáda hrami štvornásobného nórskeho biatlonového víťaza Oleho Einara Björndalena a chorvátskej zjazdárskej hviezdy Janice Kosteličovej s tromi zlatými a jednou striebornou.
Potrebujeme poriadok od podlahy
Slovenská reprezentácia odchádzala do Utahu s medailovým snom a túžbou vybojovať si bodované umiestnenia. Nevymanili sme sa zo socialistickej nezmyselnej zaťaženosti na lesk olympijských kovov a váhu neporovnateľných bodov, keďže každý šport je iný. Slováci sa lúčili s peknými rečami o snahe podať čo najlepšie výkony, aby v realite silnej konkurencie častejšie ako často podali najslabšie. Pri všetkej úcte – slovenskí hokejoví funkcionári vopred vedeli, že systém je proti nám. Vehementne sme začali protestovať, až keď sme vypadli. Našim športovcom prekážal „sneh ako vata“, potom im uberalo sily „veľké oteplenie“, dokonca prekážalo, že „hry sa začali priskoro“.
Saltlakeský neúspech, až na úzku skupinku jednotlivcov, nás dostal úplne na športové dno. Odtiaľ sa musia začať robiť poriadky. Od dna, od podlahy.
PETER FUKATSCH
