Ostrieľaný novinársky matador, člen hokejovej Siene slávy v Toronte, George Gross, váhal, či sa vo svojom úctyhodnom prešedivelom veku zájde zo svojho domova v Toronte pozrieť na zimnú olympiádu v Salt Lake City. „Odradilo ma, že babrácki organizátori ponížili hokej pred krasokorčuľovaním a umiestnili ho do menšej arény E Center,“ rozhorčil sa s typickým espritom čestný člen vedenia športovej rubriky Toronto Sun, ktorý pred olympiádou oslávil štyridsaťročné pôsobenie v tomto vplyvnom denníku.
Krasokorčuliari dostali prednosť v Delta Centre s kapacitou 17 500 divákov preto, že špecializovaná hala pre basketbalistov NBA Utah Jazz neumožňovala dobrý výhľad na dianie pri mantineloch.
V E Centre s 10 500 sedadlami sa však napriek tomu hral veľký hokej. Žiaľ, bez slovenských reprezentantov, ktorí sa po necelých 30 hodinách lúčili s vidinou postupu do hlavnej fázy olympijského turnaja. Prehra s Nemeckom 0:3 na úvod kvalifikačnej A-skupiny ochromila celé hokejové Slovensko, recept na skvelého brankára Seligera nedokázali nájsť ani také uznávané kapacity NHL ako Pálffy, Šatan, Handzuš.
V druhom stretnutí s Lotyšskom (6:6) sa v slovenskej hokejovej mozaike zjavila druhá várka borcov z NHL – Demitra, Hossa, Stümpel, ale napriek zlepšenému výkonu bolo po zápase jasné, že aj v Amerike sa zopakuje náš trpký nepostupový osud z Nagana pred štyrmi rokmi.
„Nemôžem hráčom prakticky nič vyčítať. Boli herne lepší, hrubými taktickými chybami však neudržali náskok 6:3 v závere druhej tretiny. Príčiny nášho neúspechu sú však hlbšie, treba ich hľadať doma na Slovensku, predovšetkým v nedostatočnom konkurenčnom prostredí v Extralige,“ povedal tréner Ján Filc.
V zdecimovanej zostave sme však v poslednom stretnutí kvalifikačnej skupiny prehrali potupne aj s Rakúskom (2:3) a namiesto ďalšieho pokračovania v elitnej spoločnosti najlepších tímov sveta sme si museli s Francúzmi zachraňovať zvyšky povesti o predposledné 13. miesto. Hráči z klubov NHL však ukázali charakter a hoci „o nič nešlo“, vrátili sa zo svojich klubov späť do Salt Lake a hladko vyhrali 7:1.
Veľký olympijský turnaj sa začal až po odchode Slovákov. V dvoch štvorčlenných skupinách sa hral zväčša otvorený hokej, nešlo o krk, „iba“ o východiskovú pozíciu do play off.
Český obhajca zlata z Nagana vypadol po vyrovnanom boji s Ruskom už vo štvrťfinále (0:1). Kapitán Jaromír Jágr bol smutný: „Štve ma to, lebo v Amerike hráme lepší hokej ako v Nagane. Tam sme vyhrali, hoci sme herne zďaleka neboli najlepší. Takto však v hokeji i v živote chodí.“
Prekvapením storočia bol postup bieloruského outsidera cez Švédov, ktorým každý závidel skalopevnú obranu. Panikársky kúsok brankára Sala, ktorý vychytal Trom korunkám olympijské zlato v Lillehammeri 1994, obletel svet. Ľahký, núdzový puk vystrelený z hĺbky stredného pásma si v závere stretnutia nešťastne sám maskou zrazil do siete.
V semifinále Kanaďania hladko prešli cez Bielorusov, druhá dvojica USA – Rusko sa niesla v znamení odvety za zázrak partie amerického trénera Herba Brooksa na olympiáde 1980 v Lake Placid, kde jeho amatéri zdolali vysoko favorizovaný Sovietsky zväz a získali zlato. Na ľade bol vtedy aj Viačeslav Fetisov, ktorý stál v sobotu v Salt Lake proti Brooksovi v role trénerského kolegu.
„Lepší sme boli iba v záverečnej tretine a to bolo na skvele koncentrovaného súpera málo,“ povedal po prehre 2:3 Fetisov.
Vo veľkom finále snov USA – Kanada (5:2) napodobnila kolíska hokeja víťazné ťaženia žien. Generálny manažér kanadského mužstva, legendárny Wayne Gretzky sa rozplýval šťastím: „Som hrdý na svojich hráčov. Spolu s realizačným tímom vytvorili skvelú partiu, každý si zaslúži maximálnu vďaku. Teším sa, že celá Kanada môže po dlhých 50 rokoch vychutnať triumf na olympijských hrách.“
VOJTECH JURKOVIČ
