Biatlon je zradný šport. Jedna rana mimo a následný trestný okruh či minúta prirátaná k času oberajú väčšinou pretekára na trati o šancu na víťazstvo. V Salt Lake City však nórsky biatlonista Ole Einar Björndalen toto tvrdenie poprel. Fantastickým behom dokázal odstrániť každý omyl na strelnici a vyhrať všetky štyri olympijské disciplíny: vytrvalostné preteky na 20 km, šprint na 10 km, stíhacie preteky na 12,5 km i byť členom zlatej nórskej štafety ako finišman.
Björndalen je po Američanovi Ericovi Heidenovi (5 zlatých v Lake Placid 1980) a ruskej rýchlokorčuliarke Lýdii Skoblikovej (štyri tituly v Innsbrucku 1964) len tretím športovcom histórie, ktorý dokázal na jedných hrách získať viac ako tri zlaté medaily.
Blízko k ďalšej medaile mal 28-ročný rodák z malého nórskeho mestečka Simostranda aj v klasickom behu na 30 km voľnou technikou, kde skončil šiesty. Prihlásil sa aj do bežeckej štafety na 4x10 km, ale hoci ho do nej novinári tlačili, napokon si to rozmyslel. „História? Čo ma je po nej. Až toľko o nej nepremýšľam,“ odmietol Ole Einar so stoickým pokojom šancu na piate olympijské zlato z jedných hier a napokon vzdal aj plánovanú účasť v maratóne na 50 km.
Po Salt Lake City je Ole Einar už päťnásobný olympijský víťaz, pretože zlato získal aj v naganskom šprinte pred štyrmi rokmi. Snúbenec talianskej biatlonistky Nathalie Santerovej, ktorý sa alkoholu dotkne len príležitostne, urobil v príprave na Salt Lake City maximum. Trénoval v talianskom Tolbachu v zhruba rovnakej nadmorskej výške, akú má biatlonové stredisko v Soldier Hollow. A optimizmus mu dodávala i Santerovej rodina, ktorá žije neďaleko odtiaľ.
Budúcej svokre sa za starostlivosť odvďačil prenajatím domu v Salt Lake City, kam nasťahoval aj svojich rodinných priateľov. Do olympijského štartu v Utahu natrénoval Björndalen neuveriteľných tisíc hodín. Či už v zime na lyžiach, alebo v lete na bicykli. Výsledok v jeho podaní však naozaj stál za to. Na Björndalena Salt Lake City nezabudne.
RASTISLAV HRÍBIK