BRATISLAVA - Vysoké štátne vyznamenanie dostal pred tromi dňami generálmajor Ondrej Šedivý (84). Velil pritom jednotke pohraničníkov, ktorí v roku 1967 zastrelili na úteku do Rakúska mladého Nemca Richarda Schlenza.
Schlenz sa na hranici pod Devínom pri Bratislave snažil preplávať rieku Moravu. Guľka ho zabila, keď už bol na území Rakúska. Náš pohraničník dokonca preplával s bodákom v ústach rieku, aby svoju obeť našiel. Napriek tomu zostal nepotrestaný. Šedivý podpísal v auguste 67 správu, podľa ktorej vojak neporušil zákon a plnil si svoju povinnosť.
Prezident Ivan Gašparovič ocenil Šedivého za jeho účasť na bojoch v II. svetovej vojne krížom M. R. Štefánika na návrh ministra obrany Juraja Lišku.
Paradoxne, práve pod Devínom, len pár metrov od miesta Schlenzovej smrti, odhalil predseda parlamentu Pavol Hrušovský 17. novembra 2005 pamätník týmto obetiam. Hrušovský sa zúčastnil aj na slávnostnom udeľovaní vyznamenaní 1. januára.
Ľubomír Morbacher z Ústavu pamäti národa hovorí, že Šedivého vyznamenanie "pľuje do tvárí pozostalým po obetiach, ktoré zahynuli pri pokuse o útek cez železnú oponu". Podľa doterajších údajov pri úteku na Západ zahynulo na československých hraniciach 380 ľudí. Ďalších približne 80-tisíc bolo za pokus o útek postihnutých.
Ministerstvo obrany aj kancelária prezidenta včera tvrdili, že o pôsobení Šedivého za komunizmu nič nevedeli. "Keby boli známe presvedčivé argumenty a dôkazy, prezident by konal inak," povedal prezidentov hovorca Marek Trubač.
To isté tvrdí aj hovorca armády Marián Vanga. "Ak by sa táto skutočnosť zakladala na pravde, tak by sme zvážili odovzdanie medaily," pripustil.
Samotný Šedivý, ktorý v rokoch 1962 až 1971 velil 11. pohraničnej brigáde, odmieta akúkoľvek vinu. O komunistickom režime vraví, že bol nespravodlivý a "bolo by veľmi nespravodlivé", ak by sa jeho meno spájalo s úmrtiami na hraniciach.
