Špičkou medzi európskymi kominármi sú "Bavoráci". Sú dobre platení, štát ich podporuje, žiadna stavba bez nich nie je skolaudovaná. Aj v Nemecku, podobne ako u nás, sú symbolom šťastia. FOTO - TASR/EPA

Kominári sú odpradávna symbolom šťastia. Aspoň tomu kedysi verili ľudia, ktorým prišli kominári na Nový rok zavinšovať. Viete, že kedysi sa práve z nich stali prví hasiči? Pôvodne vlastne pomáhali predísť požiarom, ktoré hrozili v komínoch, plných čiernych sadzí. Keď boli včas a dobre vymietnuté, ľudia mali väčšiu istotu, že rodinný krb neutrpí škodu. A to bolo predsa šťastie.

Ako je to dnes? Celkom rovnako. Akurát, že tých gombíkov je už akosi pomenej, s komínmi je to o čosi zložitejšie, a človek je napokon rád, keď nejakého kominára vôbec niekde na ulici stretne.

Na Slovensku sa kominárstvom živí takmer dvesto kominárov. Dokonca sú medzi nimi aj tri ženy-kominárky, čo je dôkazom toho, že kominárčina sa u nás stále dedí z pokolenia na pokolenie. Tradície dokonca hovoria, že po smrti kominára má pokračovať v remesle jeho manželka.

Hrajte športku

Keď si dnes kominár oblečie čiernu uniformu a vykročí na ulicu, deje sa to isté ako pred sto-dvesto rokmi: stretáva ľudí, ktorí sa rýchlo chytajú za gombíky, alebo sa pri ňom hneď pristavia, chcú pokrútiť jeho gombíkom, dotknúť sa štetín jeho kominárskej kefy, či len tak s ním prehodiť zopár slov.

"Poverčiví ľudia mi gombíky na uniforme nielen krútili, ale už aj poodtŕhali. Odvtedy na nej radšej žiadne gombíky nenosím," hovorí mladý kominár Martin Bognár. "Áno, je to pravda, stále sa pri nás ľudia pristavujú. Dokonca občas prídu za nami aj do kominárskeho strediska," dopĺňa jeho kolega Jozef Rózsa, ktorý sa kominárčinou živí už tridsaťsedem rokov.

"Raz som išiel po ulici a stretol som jednu pani. Potešila sa, že ma vidí, vraj, aby som jej poradil čísla do športky. Dohodli sme sa, že keby dačo, rozdelíme sa fifty-fifty. Potom som zistil, že tá pani päť z mojich čísel chytila. Do dnešného dňa - a to je už asi na dôchodku - sa neozvala," spomína s úsmevom na vlastné kominárske ,šťastie'.

Krbov pribúda, kominárov ubúda

Všetci naši kominári majú rovnaké povinnosti, kominárčina má všade rovnaké pravidlá, no remeslu sa darí v našich regiónoch rôzne. Čím väčšie mesto, tým väčšie komíny, a teda aj o to lukratívnejšia robota.

Technológiu vymetania komínov, od najmenšieho až po ten továrenský, sa učia mladí adepti v kominárskej škole. Trojročnú učňovku v Bratislave na petržalskom brehu Dunaja vystriedal pred pár rokmi penzión, takže dnes ostala iba škola v Banskej Bystrici, ktorá sa špecializuje na kominárstvo a chystá sa aj na kachliarstvo a krbárstvo. "Remeslo sa pomaly vytráca, len s problémami sa každý rok napĺňa jedna trieda. Ročne absolvuje kominárčinu pätnásť až osemnásť žiakov," hovorí riaditeľ Komory kominárov Slovenska Peter Šulan. "A pritom kominárske práce sú stále potrebnejšie. Palivo dražie, ľudia stavajú, pribúda čoraz viac krbov."

Čierna robota je dobrá aj zlá

Kominári pracujú na živnosť a takmer všetci prijímajú dobrovoľné členstvo v kominárskej komore, ktorá zabezpečuje pracovné miesto, nie však kvalitu a efektívnosť práce. A tak sa kominárska robota rozdeľuje na takzvanú dobrú a zlú. "Zlá, to je tá menej platená a dosť ťažká - vymetať sadze, čistiť upchaté komíny. Sú prípady, keď sú otvory úzke, komín treba sekať, pretože inak sa doň nedá dostať," hovorí Jozef Rózsa. "A keď ste už v ňom, nájdete tam naozaj všeličo. Nedávno som z jedného vytiahol mŕtveho, uvareného holuba," spomína nie ojedinelý prípad.

A čo je dobrá robota? Tou kominári nazývajú kontrolu a údržbu kotolní, pri ktorej sa nezašpinia, a navyše lepšie zarobia. "Dobrú robotu vychytia väčšinou kominári-nečlenovia komory, ktorí majú zmluvy s firmami obhospodarujúcimi kotolne. Ostatní sa potom hnevajú, že im zostáva iba tá zlá," vysvetľuje Šulan.

Staré komíny, nový plyn

Kominárske rajóny existujú už od čias Márie Terézie. Kominár mal odjakživa na starosti jeden rajón a za ten bol zodpovedný. Mal niekoľko pomocníkov, tovarišov, s ktorými vymetal a pravidelne robil kontroly kotolní aj komínov. Tak by to podľa väčšiny kominárov, aj podľa zákona, malo byť aj dnes. V opačnom prípade, ako hovoria sami kominári, nie je jasné, kto má čo robiť. Občas preto aj strácajú chuť do práce. "My by sme chceli robiť vo svojich rajónoch aj dobrú, aj zlú robotu, teda všetko, čo treba. Tak, ako to bolo v minulosti," vraví Zoltán Lanc, jeden z mnohých členov komory.

Papier od kominára má svoju cenu

O tom, či je kominárske remeslo dôležité, človek prestane pochybovať, keď začne napríklad s prestavbou starého domu. Práve staré domy, hlavne tie z prvej polovice minulého storočia, robia kominárom najväčšie starosti.

V sedemdesiatych rokoch totiž prešli plynofikáciou, no na komíny sa pri nej zabudlo. Neboli "vyvložkované", a tak spaliny z nových spotrebičov začali vytvárať kyseliny a rozožierať vnútornú omurovku komínov. Tehly sa uvoľňovali, komíny upchávali, nastala hrozba domácich katastrof.

Kominári by nemali chýbať pri žiadnej výmene starého spotrebiča. Zákon im nariaďuje vyjadrovať sa k projektu každej stavby či prestavby domu s komínom. Ich skúsenosti sú však iné. "Bežne sa stáva, že pri rekonštrukciách domu sa komín jednoducho zdevastuje. A nie raz sa už stalo, že kvôli upchatému komínu zomrel človek," upozorňuje Jozef Rózsa, svedok podobnej udalosti. "Mnohí ľudia si neuvedomujú, aké je dôležité mať urobenú kontrolu komína," dopĺňa Martin Bognár. "Papier od nás má svoju cenu. Navyše, ak je neplatný, v prípade požiaru poisťovňa majiteľovi domu nič nezaplatí."

Má remeslo zlaté dno?

V západnej Európe je kominárske remeslo uznávané a náležite ocenené. U nás kominári stále bojujú s dierami v zákonoch a s povesťou, že sú skorumpovaní. Niektorým z nich to prináša výhody, iným práve naopak, nevýhody. Svoje remeslo si však bránia a na uniformu sú hrdí. "Nezarábame milióny, ale vieme, že z kominárskeho remesla vyžijeme až do penzie."

FOTO SME - PAVOL MAJER

Anketa

Veríte, že kominári prinášajú šťastie?

Jana Belišová, etnografka

"Kominára som naposledy videla asi pred siedmimi rokmi a rýchlo som sa chytila za gombík. Odvtedy nič. A keďže ich nestretávam, ani svoje deti som na túto poveru nenaučila. Teraz bude asi neskoro, lebo už neveria ani na Mikuláša."

Vlado Zboroň, herec

"Pamätám si ich z Oravy, ako chodili na Nový rok od dolného konca dediny až po horný, roznášali kalendáre a vinšovali. Ľudia verili, že im prinesú šťastie, kalendáre boli pre nich vzácne. Kominári dostali v každom dome napiť a najesť. A potom sme ich museli nakladať na autobus. Chodia tak dodnes, lebo na Orave sa stále veľa kúri tuhým palivom. Vymetať som ich u nás nevidel nikdy, lebo môj otec si komín vymetal sám. Len občas ho prišli kominári skontrolovať, lebo to bolo tuším povinné. A tu, v Bratislave, k nám prišiel kominár iba raz. Dorazil na bicykli a bol veľmi vážny. Tiež nič nevymietol, iba vypísal papier. Ale gombík si pre istotu chytám vždy. Automaticky, ani si to neuvedomujem. Akurát, že keď šmátram rukou po celom tele, väčšinou zistím, že žiaden nemám. Keď zase začnú vyrábať oblečenie s gombíkmi, bude šťastia viac."

Jozef Lupták, violončelista

"Odkedy som sa odsťahoval z rodičovského domu v Trnávke, kominára som nevidel. A to je už desať-dvanásť rokov. Radšej sa pozerám na hviezdy, verím však, že kominári sú, a že prinášajú nielen šťastie, ale aj čistia komíny. S kominárom by som sa celkom rád stretol hlavne preto, lebo s manželkou túžime po krbe. V našom dome je však s komínom problém, je nefunkčný a navyše sa končí akurát na poschodí nad nami, takže by sme sa k nemu museli najprv prebúrať. A zatiaľ sme sa neodhodlali."

Zita Furková, herečka

"Táto povera fungovala, keď som bola malá, lebo vtedy ešte boli gombíky. Teraz niet ani gombíkov, a ani kominárov. Sú to už roky, čo sa u nás kominár mihol a robil čosi s naším zaneseným komínom. Symbol kominára so štvorlístkom pre mňa zomiera."

Daniela Kapitáňová, spisovateľka

"Verím len na povery, ktoré si sama vymyslím a potom si ich chránim. Napríklad, keď niečo stratím, tak si okamžite čosi zaželám a verím, že ak sa mi ten predmet vráti, želanie sa mi splní. Tomu sa hovorí profitovať ešte aj z vlastnej senility..."

Blaho Uhlár, režisér

"S kominármi nemám veľa zážitkov, ale nečakane pred pár mesiacmi sme si museli objednať kominára, pretože som sa dvakrát skoro zadusil vďaka plynovému bojleru a zapchatému komínu. Pravdu povediac, ani mi na um nezišlo, že chyba môže byť v komíne. Bál som sa, že s kominárom budem musieť liezť na strechu, ale dalo sa to všetko vybaviť v byte. Teraz budem musieť nájsť iný spôsob sebazadusenia." (ea)

A takto to vyzerá, keď je kominár Jozef Rózsa na streche. Špinavá robota, ale pekný výhľad.