Na hlavnom námestí. Miestni a turisti tu už žijú zopár rokov vo vzájomnej zhode.
Do polovice osemdesiatych rokov sa o starobylom čínskom meste Li-ťiang ležiacom v provincii Jünan na juhozápade krajiny veľa nevedelo. Nepoznal ho svet, ale ani domáci, pretože patrilo do zakázanej zóny. Všetko sa začalo meniť až po reportáži v časopise National Geographic. Tá odhalila mesto, kde sa miešajú rozličné národnosti a kultúry a je plné architektonických pamiatok i prírodných krás. Od roku 1997 je už Li-ťiang na zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva a dnes ho ročne navštívia milióny domácich a tisíce zahraničných turistov. Autenticita mesta sa však pomaly vytráca.
Ein Kessel Buntes po čínsky
Veľká estrádna hala Divadla národnostných menšín v starobylom čínskom meste Li-ťiang je natrieskaná. Hľadisko hučí a neutícha ešte aspoň desať minút po tom, čo už hudobníci hrajú na netradičných nástrojoch. Umelcom to neprekáža, zvykli si, že na začiatku predstavenia sú diváci hluční. Trikrát denne predvádza miestny súbor turistom z celej Číny farbistý príbeh spolužitia čínskych národnostných menšín. Je to veľkolepé, patetické, kašírované. Nie je to ani umenie, nedá sa tomu uveriť, ale ľudia sa zabávajú.
Po desiatich minútach zahodíte všetky pochybnosti - pozeráte sa na akýsi čínsky Ein Kessel Buntes (veľký estrádny program bývalej Nemeckej demokratickej republiky vysielaný z berlínskeho Paláca kultúry), len namiesto umelcov z bývalého východného bloku tu vystupujú miestni tanečníci rôznych národností. V Li-ťiangu žijú Na-siovia, Miaovia, Tibeťania i v Číne dominantní Chanovia. Spolu je to dvanásť národností.
Na veľkom pódiu s jazierkom a veľkoplošným premietacím plátnom predvádzajú príbehy lásky a porozumenia medzi všetkými národmi.
V hľadisku asi trinásťročný chlapec počúva walkman.
"Feudálna spoločnosť a kmeňové vzťahy neumožňovali mladým ľuďom naplniť ich lásku, a tak radšej obetovali svoje životy," uvádza jednu z tanečno-dramatických scén text na tabuli na bočnej časti pódia. Divákov informuje, kto práve na pódiu predvádza svoje zvyky. Mládenci rôznych národností sa uchádzajú o dievčinu, postupne sa v radostnom tanci objavia aj dievčatá troch rôznych národností - Yi, Nu a Miao.
Nakoniec všetko dobre dopadlo a rozkvitlo jarnými farbami, veď provincia Jünan sa označuje za záhradu Číny. Z reproduktorov sa ozýva mohutný zvuk veľkého orchestra, tradičné nástroje sa v mohutnom finále orchestrálky akosi strácajú. A chlapec, ktorý dával spočiatku najavo, že do divadla išiel s rodičmi len z donútenia, už nepočúva walkman. Strhli ho saltá, veselí tanečníci laškujúci s divákmi, výpravné kostýmy (labute alebo kroje so sloními nohami), ktoré už s folklórom nemajú nič spoločné. Číňania takéto estrádne vystúpenia zbožňujú. Po záverečnom finále, keď účinkujúci šťastne mávali veľkými červenými zástavami, sála aplauduje.
Od hotelov po golf
Ak by turista náhodou zavítal do Li-ťiangu pred desiatimi rokmi, darmo by hľadal divadlo. Postavili ho len pred piatimi rokmi pre návštevníkov tohto starobylého mesta. Od roku 1997 je Li-ťiang na zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva.
V deväťdesiatych rokoch by návštevník márne pátral aj po ďalších vymoženostiach, ktoré prišli až s rozvojom turizmu - dnes tam stoja komfortné hotely s bazénmi, značkové obchody, banky. Na večne zasneženú horu Jü-lung týčiacu sa nad mestom ich vyvezie moderná rakúska lanovka. Hore si môžu kúpiť malé fľaštičky s kyslíkom, aby sa im vo výške 4506 metrov lepšie dýchalo, požičať si páperové bundy, ak si vybehli príliš naľahko.
V kopcoch vysoko nad mestom už robotníci vystavali aj golfové ihrisko. Hrať golf, to je dnes v Číne "in", a tak bolo treba vyhovieť požiadavke solventných hostí. Tiger Woods je aj tu veľkým hrdinom.
Len o kus ďalej stojí čudný monument, ktorý má byť akýmsi pamätníkom miestnej viery Dongba. Viac ako čokoľvek iné však pripomína Disneyland.
Mesto pre turistov
Nie je to tak dávno, čo by do krásneho mesta v zelenom údolí obklopenom strmými vrchmi cestoval turista niekoľko dní. Dnes pristane na útulnom letisku vzdialenom asi 30 minút od mesta, kam ho potom privedie novučičká asfaltka.
Li-ťiang dnes patrí turistom. Miestni si už zvykli na kamery a fotoaparáty, ktoré nakrúcajú a cvakajú celý rok ich úžasne farebné a vypracované národné kroje.
"Starší ľudia ich nosia, pretože sa do nich narodili, a nevedia si predstaviť, že by nosili niečo iné. Neviem však, čo bude s mladšími, tých už lákajú celkom iné veci," priznáva náš sprievodca.
Toto mesto je dobrým príkladom toho, ako veľmi sa Čína mení. Len veľké tabule pri vstupe do mesta pripomínajú staršie časy - je na nich zakladateľ komunistickej Číny Mao Ce-tung a bývalý prezident Ťiang Ce-min.
Benátky bez gondol
Čím je Li-ťiang taký jedinečný? Architektúrou v starom meste a živou tradíciou, ktorá tu prežívala nepovšimnutá centrálnym režimom. Útulné jednoposchodové domy z dreva a kameňa sú zmesou stavebných štýlov Chanov a Tibeťanov. Tri hlavné miestnosti na prízemí sú obrátené na juh a bývajú v nich starší obyvatelia. Domy majú útulné verandy a skryté dvory.
Úzke, kameňmi vyložené uličky sa kľukatia popri rozvetvenej sieti mestských kanálov, ktoré lemujú vŕby. Sú to trochu čínske Benátky, veď aj toto bolo už pred mnohými storočiami obchodnícke mesto. Len gondoly by sa sem nezmestili.
Všade okolo je krásna príroda, voda v bystrinách je priezračná. Unikátni sú aj obyvatelia a zvyky, ktoré do veľkej miery pretrvali. Napríklad v mnohých rodinách Na-siov ešte stále funguje matriarchát. V tradičnej rodine rozhoduje matka.
Veľký skok
To všetko zostávalo dlho viac-menej skryté pred svetom. Li-ťiang leží v juhozápadnej Číne, kde nebol príliš na očiach, takže nie je taký známy ako majestátny čínsky múr, dnes už len zdanlivé tajomno Zakázaného mesta v Pekingu či mrakodrapy moderného Šanghaja.
Predovšetkým však Li-ťiang patril do takzvanej zakázanej zóny, kde sa okrem miestnych a vojakov nemal cudzinec, ale ani bežný Číňan, niekoľko desaťročí ako dostať.
"Zlomová bola reportáž v časopise National Geographic v polovici osemdesiatych rokov. Tá naše mesto objavila," hovorí úradníčka He. A dnes je zrejmé, že reportáž ho aj zmenila.
He pracuje na mestskom úrade na odbore styku so zahraničím. Patrí k Na-siom a hovorí dobre po anglicky, čo v tejto časti Číny nie je samozrejmosťou.
Keď sa svet dozvedel o jedinečnom mieste, kde sa miesia rozličné národnosti a kultúry, začali prichádzať prví turisti. Išlo skôr o dobrodružnejšie povahy, vtedy bol Li-ťiang bez luxusných hotelov i sprievodcov. V deväťdesiatych rokoch sa však začali prejavovať veľké spoločenské zmeny v celej Číne - ľudia začali podnikať, zarábať. Autentický duch miesta sa postupne stráca.
"Niektoré deti už nehovoria poriadne svojím jazykom, nechcú chodiť oblečené v krojoch, chceli by sa sťahovať do nových domov," sťažuje sa He.
Zmien sa obáva, prichádzajú rýchlo, zdá sa, že sa im nedá odolať. He je však súčasťou aparátu, ktorý dianie v Li-ťiangu určuje. "Musíme si udržiavať tradície, umenie, ináč je to stratené. Vzdávame sa priestoru v prospech komercie. Už by sa to malo zastaviť," hovorí ustarostene.
Jar po celý rok
Číňania - turisti - objavili Li-ťiang po roku 1999, keď mesto zožalo veľký úspech na výstavníckej expozícii v Pekingu. Aj dnes má dobrú propagáciu a reklamu v televízii a tlači. Hovorí sa, že je tam celý rok jar. Ani príliš teplo, ani zima. V júli býva 16 až 22 stupňov.
V provincii Jünan žije 22 národností. Centrálna vláda sa rada chváli, že žijú v porozumení, majú možnosť rozvíjať školstvo a udržiavať svoj spôsob života. Skutočne, na rozdiel od Tibetu či moslimských Ujgurov, ktorých je v Číne viac než osem miliónov, táto oblasť nerobí centrálnej komunistickej moci veľké starosti - a preto sa ani národnosti, ktoré tu žijú, nestretávajú s útlakom, aký zažili Tibeťania. Väčšina národností sa pohybuje v desaťtisícoch až státisícoch, nemá veľké požiadavky a ich chudoba nie je pre vládu problémom. Nehrozí totiž, že by sa, podobne ako chudobní roľníci, tlačili do miest.
Spomínam si, ako sa nám v Pekingu kvetnato prihovoril predseda štátnej komisie pre národnostné menšiny Jang Jian Quang. "Naša vlasť je ako záhrada. Máme v nej 56 kvetín (rozumej národností). Ten najväčší kvet, to je národ Chanov."
Rozvoj turistického ruchu však znamená, že dominantní Chanovia menia tradičnú podobu miest a na miesta, kde sa darí obchodu, prinášajú so sebou aj svoju architektúru a spôsob života.
Turistika v rozkvete
Cestou na najvyššiu horu nad Li-ťiangom míňame niekoľkokilometrový pás novovystavaných víl, ktoré budú prenajímať turistom. Potom nasleduje areál fakulty turizmu a kultúry. He hovorí, že ročne sa v Li-ťiangu zastaví asi 80-tisíc zahraničných turistov, domácich sú milióny.
Turistika je v Číne moderná, stala sa súčasťou životného štýlu tých, čo v posledných rokoch získali majetok a môžu cestovať. Fotografie z najznámejších miest sa pre nich stali trofejným športom, hovoria znalci miestnych pomerov. Urobiť záber pri známej pamätihodnosti, kúpiť si miestny suvenír, vyskúšať miestnu špecialitu a pokračovať ďalej.
FOTO - VLADIMÍR KAMPF, Život, autor
Výpravné labutie kostýmy. Tak toto pôvodné kroje rozhodne nebudú.
Li-ťiang vyzerá z kopca nádherne, kto by povedal, že ho pred niekoľkými rokmi zničilo zemetrasenie?
Vyskúšajte chutné miestne špeciality. Nestojí to veľa a chutia náramne.
