Brusel 27. februára (TASR) - Za "šancu pre novú Európu" považuje predseda Európskej komisie Romano Prodi Konvent o budúcnosti EÚ, ktorý sa prvýkrát zíde vo štvrtok v Bruseli.
Vyše stočlenné fórum bude približne rok nezáväzne diskutovať o tom, ako urobiť rozšírenú Európu efektívnejšou, priezračnejšou a demokratickejšou. Prodi očakáva "zásadnú obnovu" Európskej únie, odpoveď na otázku, či práve Konvent k nej prispeje, nie je však jasná.
Zhromaždenie zložené zo zástupcov vlád a parlamentov členských i kandidátskych krajín, Európskeho parlamentu a EK má po roku predložiť dokument, ktorý bude podkladom pre budúcu reformu európskych inštitúcií naplánovanú na rok 2004. O jej konečnej podobe však rozhodnú európski lídri v medzivládnej konferencii.
Konvent ako taký nemá v podstate žiadne právomoci a pôjde teda len o nezáväznú debatu, ktorej závery môžu, ale nemusia brať v roku 2004 lídri EÚ do úvahy.
Neprajníci tvrdia, že ide len o gigantický a nákladný diskusný krúžok, ktorý bude daňových poplatníkov stáť len tento rok 10,5 milióna eúr. Naopak stúpenci veria, že Konvent aj vďaka množstvu významných a vplyvných členov získa taký politický význam, že jeho závery jednoducho nebude možné ignorovať.
Po neúspešných pokusoch pripraviť EÚ na rozšírenie pomocou medzivládnej konferencie za zatvorenými dverami, ktorá vyvrcholila uzavretím toľko kritizovanej Zmluvy z Nice, rozhodla sa pätnástka zmeniť prístup k formovaniu svojej budúcnosti.
Na vlaňajšom decembrovom summite v Laekene rozhodla o vytvorení Konventu, ktorý bude reformu pripravovať na verejných zasadaniach, bude brať do úvahy názory občianskej spoločnosti a bežných ľudí. Navyše väčšinu jeho členov tvoria volení zástupcovia ľudu - poslanci národných parlamentov.
Každá členská i kandidátska krajina vyslala do Konventu jedného predstaviteľa vlády a dvoch poslancov. Spolu s členmi EP je tak v Konvente zo 105 členov 72 poslancov. To sú hlavné rozdiely oproti medzivládnym konferenciám, ktoré sa konali v úzkom kruhu politikov za zatvorenými dverami. Paradoxom však je, že konečné slovo o definitívnej podobe EÚ bude mať v roku 2004 aj tak medzivládna konferencia.
Základné témy Konventu stanovila Laekenská deklarácia. Pôjde najmä o rozdelenie právomocí medzi inštitúcie EÚ a členské štáty, zjednodušenie legislatívnych a výkonných nástrojov únie, posilnenie demokracie, transparentnosti a efektívnosti EÚ a zjednodušenie základných zmlúv do jedného dokumentu - akejsi európskej ústavy. Mandát zhromaždenia však ostáva otvorený a k týmto témam môžu pribudnúť ďalšie.
Na čele Konventu bude stáť 76-ročný bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard dďEstaing, ktorého vysoký vek je tŕňom v oku mnohým. "Prečo má o budúcnosti rozhodovať človek z dávnej minulosti?" pýtajú sa bruselskí neprajníci francúzskeho politika známeho pod prezývkou VGD. Za dvoch podpredsedov zvolili lídri EÚ bývalých premiérov - belgického Jeana-Luca Dehaena a talianskeho Giuliana Amata.
Okrem plenárnych zasadaní Konventu, o ktorých časovom rozvrhu sa rozhodne vo štvrtok, bude každé dva týždne rokovať 12-členné predsedníctvo. Okrem predsedu a dvoch podpredsedov ho tvoria dvaja zástupcovia Európskej komisie - Michel Barnier a António Vitorino, dvaja členovia EP - Klaus Hänsch a Inigo Méndez, dvaja zástupcovia národných parlamentov - John Bruton a Gisela Stuartová, a traja predstavitelia krajín predsedajúcich EÚ počas trvania Konventu - Ana Palaciová, Henning Christophersson a Georges Katiforis.
Kandidátske krajiny sú v Konvente plnoprávne zastúpené, nemajú však svojho predstaviteľa v predsedníctve a nebudú môcť blokovať prípadný konsenzus dosiahnutý medzi členskými štátmi. Slovensko budú na Konvente zastupovať za vládu štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ján Figeľ a za parlament poslanci Irena Belohorská a Pavol Hamžík.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
