Poviedky Isaaka Babeľa obsiahnuté v súbore, ktorý vychádza vo vydavateľstve Slovart pod názvom Ako to chodilo v Odese, sú členené do troch celkov: Odeské poviedky, Ježišov hriech a Prerátal si sa, kapitán. Knihu uvádza autorova poetická úvaha o Odese, ktorá ako návnada zasväcuje čitateľa do atmosféry sveta, v ktorom sa bude nasledujúcich takmer tristo strán pohybovať.
Hlavnou postavou prvej časti tvorenej siedmimi poviedkami, je huncút Beňa Krik s prezývkou Kráľ. Kráľ je prototypom postavy prešibaného zločinca, ktorý sa umnými kúskami nedá nikdy dolapiť. Tak hneď v prvej poviedke podpáli žandársku stanicu práve v tú noc, keď žandári počas svadby jeho sestry pripravovali na slávnosti raziu. Groteskné príbehy využívajú archetyp, v ktorom mocný a pritom trochu ťažkopádny "zákon" naháňa vrtký a prešibaný "ľud".
Preto aj tu víťazí Beňa Krik alias Kráľ ako predstaviteľ "ľudu" a poviedky by práve vďaka tomuto základnému rozdeleniu úloh a šťastným koncom mohli pôsobiť ako veselé rozprávky. Hoci podobných postáv je v literatúre mnoho, na rozdiel napríklad od tureckého Hodžu Nasredina, tiež stelesňujúceho prešibaného huncúta, ktorý silnejším poľahky prejde cez rozum, je Beňa Krik predsa len zločincom, ktorý, keď treba, sa nezastaví ani pred vraždou.
Babeľ sa nebojí ani veľmi násilnej skutočnosti a práve to drží čitateľa v strehu a pripomína mu, že v Babeľovom na prvý pohľad poeticky rozprávkovom svete "to nie je len tak". Ešte zreteľnejšie si to uvedomíme pri poviedkach druhej časti, v ktorých sa autor vracia v spomienkach do detstva. Spolu s postavou Beňa Krika sa stráca aj grotesknosť predchádzajúcej časti. Ako správne spomienky pôsobia aj obrazy príbehov, akoby sme ich pozorovali cez ľahký závoj.
Samy osebe sú celkom realistické a ak sa Babeľ už v prvej časti nevyhýba krvi, v týchto poviedkach je jeho stvárnenie násilia ešte precíznejšie, ešte nebojácnejšie. Tak napríklad rozpučia počas pogromu na Židov malému hrdinovi jednej z poviedok do tváre vytúžené holuby, ktoré si nesie domov od obchodníka. Práve tento spomienkový opar dodáva príbehom pôsobivú mäkkosť a poetiku.
Ako na záver knihy vysvetľuje prekladateľ Ján Štrasser, rozhodol sa nezostaviť súbor poviedok na základe chronológie ich vzniku, ako to robia ruskí zostavovatelia, ale zohľadniť, rovnako ako prvý slovenský preklad z roku 1959, chronológiu udalostí. Je to správne rozhodnutie, lebo v knihe takto vznikajú tri zmysluplné a do istej miery samostatné celky, ktoré pre čitateľa vyčleňujú odlišné spôsoby Babeľovho pestrého zrkadlenia sveta.
Autor: SVETLANA ŽUCHOVÁ(Autorka je publicistka a spisovateľka)
