Toni Sailer (Rakúsko)
Narodený: 17. novembra 1935 v Kitzbüheli 3 OH: 3 zlaté (1956)
MS: 7 titulov (1956, 1958)
Manželka: nemecká golfistka Gaby
Filmy: 22
Sfičal svahom ako blesk. Blitz aus Kitz. Kitzbühlčan Toni Sailer trónil titulkom novín takmer počas celej zimnej olympiády 1956 v talianskej Cortine d'Ampezzo. Niektoré z nich ju označili za saileriádu. O grenoblianskej o dvanásť rokov neskôr sa písalo ako o killyáde.
Olympijské svahy prebrázdilo veľa hviezd, no legendy iba dve. Len Rakúšan Anton Sailer a Francúz Jean-Claude Killy vyhrali na jednej olympiáde všetko, čo sa dalo.
Sailer bol herec na lyžiach
Alpské lyžovanie je mladší brat severského. Bolo ešte v plienkach, keď sa dostalo do olympijského programu. Prvý svetový šampionát zažilo v tridsiatom prvom a už o päť rokov sa na bavorských svahoch plúžilo o olympijské medaily. V Garmisch-Partenkirchene 1936 potreboval Turek Resat Erces na zídenie zjazdovky takmer 23 minút - o osemnásť viac ako najrýchlejší Nór Birger Ruud, ktorý o sedem dní vyhral skoky z mostíka. Kanaďanka Diana Gordonová-Lennoxová dorazila do cieľa len s jednou palicou a monoklom pod okom. Ale diváci vôkol sa rátali na desaťtisícky.
Po vojne zjazdové lyžovanie popularitou prevalcovalo bežecké. Prinajmenej v alpských krajinách. Aj vďaka televízii. Najmä po založení Svetového pohára.
Kým kraľoval Sailer, ešte pohár neexistoval a televízia sa len rozbiehala. Napriek tomu sa z neho vyvrbila prvá skutočná superhviezda bieleho športu.
"Toni Sailer spojil lyžiarske umenie s atletickosťou a urobil z alpského lyžovania divácky príťažlivé divadlo," konštatuje nemecký športový historik Adolf Scherer v storočnej kronike olympiád.
Zlaté mame, otcovi a mne
Za Rakúšanom Anderlom Moltererom, keď na olympijskej trati Ilio Coli dojazdil obrovský slalom za 3:06,3, začali chodiť gratulanti. Odmietal podania rúk: "Nebláznite, ešte nejazdil Toni." Sailer sa spustil dolu svahom a v cieli bol o 6,2 sekundy skôr. Keby šli paralelne, Moltererovi by chýbalo tridsať metrov.
Sailer v Cortine d'Ampezzo súperov deklasoval v každej z troch disciplín. V špeciálnom slalome (jeho druhé kolo malo rekordný počet bránok - 92) vyhral o vyše štyri sekundy a v zjazde za takmer tridsaťstupňového mrazu a silného vetra o tri a pol.
Zo 78 štartujúcich došla do cieľa najstrmšej trate ani nie tretina - dvadsiati ôsmi. Sailerovi skôr hrozilo, že neodštartuje. Krátko pred štartom zistil, že sa mu roztrhol remienok na viazaní. Zo šlamastiky mu pomohol krajan Hans Senger, ktorý v tom čase trénoval talianskych zjazdárov a bol práve hore naporúdzi.
"Toni bol mentálne veľmi silný, najsilnejší zo všetkých, máločo ho vyviedlo z rovnováhy," tvrdil vtedajší rakúsky kouč Alfred Rössner. "Musel som byť však na seba prísny, aby som v živote niečo dokázal," pripomínal jeho zverenec.
Rozmýšľal o všetkom, čo s lyžovaním súviselo - dbal na dôkladnú rozcvičku, ale aj na to, ako sa stravuje. Nikdy sa nezamýšľal len nad jediným - ako prejsť bránkou. "To musíte mať v krvi," vravel Toni, ktorý sa zarovno naučil chodiť a lyžovať.
Keď sa stal trojnásobným olympijským šampiónom, mal iba dvadsať rokov. S rozdelením medailí bol rýchlo hotový: "Jedna mame, druhá otcovi, tretia mne."
Killymu odpustili školu, no nie vojenčinu
O rok príťažlivý čiernovlasý Tirolčan nakrútil prvý film a o tri roky s lyžovaním skončil. Presťahoval sa do Berlína a začal žiť životom bohéma. Omrzel ho však skôr, ako dokrútil dvadsiaty druhý film a vrátil sa domov, do Tirolska. Tam ho dodnes, už ako čerstvého sedemdesiatnika, velebia viac ako plejády ďalších skvelých zjazdárov.
Na olympiáde ho napodobil až Francúz Jean-Claude Killy. Aj on v Grenobli 1968 vyhral tri alpské disciplíny, všetky, ktoré v tom čase boli na programe. Po nich už na jedných hrách nezískal tri zlaté nikto, hoci možností je už päť.
Obaja si na prahu kariéry dolámali nohu. Sailer v dôsledku toho chýbal na svetovom šampionáte 1954 vo švédskom Aare. Killy stihol pre Francúzov slávne majstrovstvá sveta 1966 v čilskom Portille a vyhral na nich ako dvadsaťročný kráľovský zjazd.
Aby sa mohol plne venovať lyžiam, školu opustil už v šestnástich. Vojenčinu však Killymu neodpustili, musel si ju odkrútiť, dokonca v Alžírsku - a vrátil sa stamodtiaľ so žltačkou.
Ale prekonal ju. Strávil aj prehry z innsbruckej olympijskej premiéry 1964: 42. miesto v zjazde, diskvalifikáciu v slalome (úspechom bolo len 5. miesto v obrovskom slalome).
Vyhráva ten, čo sa nebojí rizika
"Aby ste vyhrávali, musíte riskovať prehry," tvrdil. "Víťazstvo ide za tým, kto znesie najväčšie riziko."
Killymu odvaha nikdy nechýbala. Ani povestné šťastie.
V Grenobli vyhral o deň pre hmlu a vietor odložený zjazd o 8 stotín (pred krajanom Guyom Périllatom), mladší ambiciózny Rakúšan Schranz skončil piaty. V obrovskom slalome, ktorý sa prvý raz šiel na dve kolá, mal náskok vyše dvoch sekúnd, Schranz obsadil šieste miesto.
Potom prišiel slalom, najväčšia dráma v olympijských dejinách. Na svah sadla hmla, popŕchalo. V prvom kole dosiahol Killy najrýchlejší čas 49,37. V druhom šiel z favoritov prvý, namerali mu 50,36. Nórovi Haakonovi Mjoenovi však šokujúcich a dostatočných 49,27. Schranz jazdu prerušil, ale keď sa ohradil, že mu do trate vkročil policajt na lyžiach, povolili mu ju opakovať. A v nej dosiahol čas, po ktorom začal oslavovať.
Ibaže definitívne výsledky boli napokon úplne iné. Videozáznam usvedčil najskôr Mjoena z vynechania bránky a zakrátko Schranza z toho, že mu nemali povoliť opakovanie: v pôvodnej jazde, ešte pred tým, ako mu vošiel do trate policajt, vynechal totiž nie jednu, ale hneď dve bránky. Jury d'appel po pár hodinách vyhlásila za šampióna Killyho. Zlatý hetrik z neho spravil legendu.
Od roku 1969 žije v Ženeve. Na rozdiel od Sailera sa domov nevrátil. Ale žije s Francúzskom a pre Francúzsko. Ako spolupredseda organizačného výboru sa pričinil o úspech ZOH 1992 v Albertville, šéfoval Amaury Sport Organisation i Spoločnosti Tour de France, sedí v Medzinárodnom olympijskom výbore...
"Švajčiarsko milujem preto, že poskytuje anonymitu," vysvetľuje. "Mám rád charakter jeho obyvateľov a ich diskrétnosť."
Málokto vie doceniť súkromie tak ako legendy svahov, roky oblietané fanúšikmi a milované ženami.
Alpskí multimedailisti
Kjetil Andre Aaamodt (Nórsko) 1992 - 2002 3 2 2
Alberto Tomba (Taliansko) 1988 - 94 3 2 -
Toni Sailer (Rakúsko) 1956 3 - -
Jean-Claude Killy (Francúzsko) 1968 3 - -
Cortina d'Ampezzo 1956
Účasť: 821 športovcov (134 žien) z 32 krajín
Športy: 5 (nijaký ukážkový)
Disciplíny: 24
Najúspešnejšia krajina: ZSSR 7 3 - 6
Najúspešnejší jednotlivec: Toni Sailer (rakúsky zjazdár) 3 zlaté
Diváci: 143 401
Otvorenie: prezident Giovanni Gronchi
Sľub: alpská lyžiarka Giuliana Minuzzová-Chenalová (prvý raz žena)
Oheň: rýchlokorčuliar Guido Caroli
Perličky z análov
Premiéra pred televíznymi kamerami: súťaže snímala štátna talianska televízia RAI, no nielenže nič nezaplatila za práva, ale organizátori ešte museli uhradiť technickú prípravu prenosov.
Potknutie sa s ohňom o rozhlasový kábel: rýchlokorčuliar Guido Caroli, ktorý ako posledný bežec hrdo niesol fakľu zapálenú na rímskom Kapitole, sa pred čestnou tribúnou na ľade rozčapil, ale oheň uchránil - nezhasol.
Slávna zimná ouvertúra zbornej ZSSR: už na prvý raz ZOH (na letných debutovala štyri roky predtým v Helsinkách) získala najviac medailí (16). Rýchlokorčuliari získali štyri zlaté, keď vyhrali tri zo štyroch disciplín na dlhých nožoch (na 1500 m spoločne Grišin s Michajlovom), štafeta 4 x 10 km ukončila éru škandinávskych triumfov v mužských behoch a hokejisti zasa kanadskú éru.
Nemecko malo prvý raz spoločnú výpravu NDR a NSR: v rámci nej získal východonemecký skokan na lyžiach Harry Glass prvú olympijskú medailu (bronzovú) čoby športovec z NDR.
Veteráni v zlatom štvorbobe: členmi posádky víťazného švajčiarskeho štvorbobu boli aj dvaja štyridsiatnici Franz Kapus mal 46 rokov a 298 dní, Heinrich Angst 40 rokov a 159 dní.
Prvý našinec na bodovanom mieste: Karol Divín skončil na prvých zo svojich troch olympiád piaty. Pre čs. hokejistov ostala Cortina nadlho symbolom potupy vo finálovom turnaji štyri prehry, jediné víťazstvo nad Nemeckom.
Hviezda VII. ZOH
Sixten Jernberg (Švédsko)
Bolo naňho spoľahnutie ako na nikoho pred ním a asi ani po ňom. Len po troch z dvanástich olympijských pretekov (posledné absolvoval v Innsbrucku 1964 dva dni po dovŕšení 35 rokov) nestál švédsky bežec na lyžiach Sixten Jernberg na medailových stupňoch a nikdy neskončil horšie ako piaty. Na každých z troch hier aspoň raz vystúpil na ten najvyšší. Na olympiádach 1956 - 64 získal dovedna deväť medailí: štyri zlaté, tri strieborné a dve bronzové. Viac ich má na konte len Nór Bjorn Dählie (8-4-0). Ďalšie štyri zlaté a dve bronzové si doviezol zo svetových šampionátov. Bol samorast, nikdy nemal trénera, napriek tomu jeho elegantný štýl obdivoval celý svet.
Jean-Claude Killy (Francúzsko)
Narodený: 30. augusta 1945 v Saint-Cloud
OH: 3 zlaté (1968)
MS: 6 titulov (1966, 1968)
Manželka: herečka Daniele
Filmy: 3
