"Len málo vecí ma za posledné roky tak nadchlo, ako keď ma požiadali, aby som z času na čas napísal stĺpček o futbale. Aký odpočinok!" zapísal si španielsky spisovateľ Javier Marías. Už od detstva je posadnutý takou nekultúrnou vášňou, akou je futbal a v knihe fejtónov Divosi a citlivky (vydal BB Art, Praha) sa k tomu bez hanby priznáva.
Vedeli ste napríklad, že rovnako "postihnutý" boli slávni literáti Vladimir Nabokov či Albert Camus? Obaja dokonca strážili bránu (či svätyňu, ako si zvykli športoví novinári písať). Futbalové fejtóny Mariása, zarytého fanúšika Realu Madrid, nie sú určené len tým, čo čítajú noviny odzadu.
Je to zábavné čítanie o Kataláncoch a Baskoch, o tom, ako sa mení celá spoločnosť, o autorovom detstve, intelektuáloch, Španielsku: "Prečo si ako občania nedokážeme spraviť úsudok tak rýchlo a inštinktívne správne, ako keď sme futbaloví diváci?" Autor vytrvalo vyvracia, že jeho Real bol frankistický klub a opovrhuje pravicovými hlupákmi z jeho milovaného štadióna.
Všíma si detaily, ktoré novinári často prehliadnu. Hľadá gestá, pre ktoré si ľudia pamätajú hráčov na celý život (vagabund Gascoigne na majstrovstvách kolenačky žobroní u rozhodcu, aby mu nedal žltú kartu). Pripomína malé zabudnuté krivdy. V prestupoch hráčov Barcelony do Realu vidí zápletku podobnú legendárnemu westernu Sama Peckinpaha Divoká banda. Nevie zabudnúť na veľkého Alfréda Di Stéfana, ktorý sa počas niektorých zápasov zabával tým, že zásadne nahrával len pätičkou. Strieľa si z briadky francúzskeho brankára Barthéza - "je príšerná, a preto sa ho každý protivník všemožne snaží pokoriť". Takéto Maríasove postrehy sú v zbierke asi najzábavnejšie, sú to akési hrabalovské "kličky na kapesníku".
Výber štyridsiatich fejtónov zostavil Španielov nemecký priateľ Paul Ingendaay z toho, čo Mariás uverejňoval v rokoch 1992 - 2000 v denníku El Páis. Ako uvádza Ingendaay, kým jeho romány sú zložito komplikované, fejtóny sú, naopak, prosté. Zábavné, osobné a ostré. Nie je to rutina z tlače a televízie, nehovoriac o argote slovenských štadiónov (či chrámov, ako sa u nás tiež nezmyselne píše).
Kritika nenávideného Atlética Madrid má noblesu, uťahovanie si z Barcelony je vtipné: "Barca bola tradične vyberané, melancholické mužstvo s delikátnymi hráčmi náchylnými na depresie."
Mariás predstavuje futbal, aký na Slovensku nepoznáme. Ako príjemnú súčasť života, ktorá má kontinuitu a históriu, silné vnútorné napätie. Len fejtóny z posledných rokov pôsobia skepticky. Marías sleduje, ako Real stráca svoj štýl, charakter. Svetové hviezdy a tréneri nepochopili "povahu ani city tohto klubu", sťažuje sa. Vymenúva zostavu Barcelony, v ktorej nenájdete Katalánca, ale zato osem Holanďanov, a premýšľa, ako títo hráči môžu pochopiť význam derby s Realom. "Futbal bez citu nie je nič," píše. Na Slovensku o tom vieme svoje.