eho jadrového programu mala zaoberať Bezpečnostná rada OSN.
Európska trojka, teda Británia, Francúzsko a Nemecko, sa dva a pol roka diplomaticky snažili presvedčiť Irán, aby sa vzdal jadrových ambícií. Táto stratégia sa ukázala ako bezvýsledná, ako to už dlho tvrdia Spojené štáty.
Ďalšie kolo rokovaní medzi Európskou úniou a Iránom bolo naplánované na budúci týždeň. Nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier však včera povedal, že rozhovory uviazli v slepej uličke. "Veríme, že nastal čas pre Bezpečnostnú radu, aby posilnila autoritu medzinárodných záväzkov."
Bezpečnostná rada môže na Irán uvaliť politické a ekonomické sankcie. Či sa tak stane, je neisté: Čína a Rusko, ktoré môžu návrh vetovať, majú v Iráne obchodné záujmy a doteraz zásah rady odmietali. Rusko stavia pre Irán jadrový reaktor v Bušere za jednu miliardu amerických dolárov, Čína vo veľkom dováža iránsku ropu.
No rozlomenie pečatí na jadrových zariadeniach veľa zmenilo. Za alarmujúce ho označilo dokonca aj Rusko. Ešte pred tým, ako sa Irán stane témou Bezpečnostnej rady, sa lídri európskej trojky a Ruska, Číny a Spojených štátov pokúsia nájsť spoločné stanovisko. Stretnúť by sa mali začiatkom budúceho týždňa v Londýne.
V Bezpečnostnej rade od začiatku roka sedí ako nestály člen aj Slovensko. Irán môže byť prvou vážnou témou, o ktorej budeme spolurozhodovať. Ministerstvo zahraničia včera oznámilo, že Slovensko je znepokojené spolu s medzinárodným spoločenstvom a je pripravené podporiť zvolanie Bezpečnostnej rady.
Iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád včera povedal, že jeho krajina sa nenechá zastrašiť krikom mocností. Irán tvrdí, že jadrový program potrebuje na mierové získavanie energie. Západ na čele s Amerikou však Teherán viní, že sa pokúša vyrobiť atómovú zbraň.
JOHANNA GROHOVÁ, Brusel
