Zuzana má 17-ročného syna – gymnazistu. Pred rokom a pol sa zoznámil s dievčaťom – tiež gymnazistkou - a po nejakom čase začali spolu chodiť. Ona je z iného mesta, vzdialeného asi dvesto kilometrov, takže sa vidia asi raz za desať dní. Väčšinou chodí on za ňou, bola však už aj ona u nich. Je vraj celkom milá.
Zuzanin problém je v tom, že syn s priateľkou stále telefonuje - s prestávkami až do noci. „Ona ho prezvoní, on vyskočí, sadne buď za internet alebo telefón, a začína sa telefonický maratón.“ Minule Zuzana zistila, že spolu chatujú na internete, čo je podľa nej absolútne požieranie času.
Na synovom novom životnom štýle jej prekáža najmä to, že všetko ostatné prestalo preňho existovať – prestal sa napríklad stretávať s kamarátmi. Učí sa však dobre a je aktívny a úspešný v SOČ.
Tento rok čakajú syna skúšky na vysokú školu. Vždy chcel byť architektom. Zuzana si myslí, že je šikovný, lenže na skúšky sa treba pripravovať, treba hlavne kresliť. S tým však teraz syn kvôli telefonovaniu prestal, a dokonca začal uvažovať, že zmení vysokú školu. Zuzana by proti tomu nič nemala, keby v tom nevidela skôr zaneprázdnenosť telefonátmi. Nechce, aby sa syn kvôli priateľke menil a vzdal sa toho, o čom bol presvedčený, že chce robiť.
Zaujíma ju, čo môže urobiť pre to, aby syn zredukoval telefonické hovory a venoval sa aj niečomu inému ako priateľke.
Máte aj vy podobný problém s takmer dospelým synom či dcérou? Ako by ste v Zuzaninej situácii reagovali vy? Čakali by ste trpezlivo, že syna zamilovanosť prejde, alebo by ste rázne zakročili a telefonovanie mu zakázali?
Napíšte vlastné skúsenosti. Vaše príspevky uverejníme v sobotňajšej prílohe VÍKEND.
Môžete nám ich posielať aj na adresu: vikend@sme.sk
