Nových sedem divov sveta

Pôvodných sedem divov sveta vybral niekedy okolo roku 200 pred Kristom grécky literát Filón Byzantský.

Egyptské pyramídy

Doba sa zmenila a z tých pôvodných, všeobecne akceptovaných stavieb stoja už len egyptské pyramídy. Cestovateľ a dokumentarista

Bernard Weber si povedal, že nastal čas vybrať divy nové. Nech sú pohnútky tohto Švajčiara akékoľvek, nápad je to dobrý. Výber prinúti na chvíľu zamyslieť sa a položiť si základné otázky. Kto sme? Odkiaľ prichádzame?

Čo patrí medzi pôvodných sedem divov?

Weber svet zjavne zaujal, už v prvej fáze výberu na webovej stránke cms.n7w.com zaregistrovali okolo 19 miliónov hlasov, ktoré rozhodovali medzi 77 stavbami. Organizátori určili jedinú podmienku: stavba musí byť postavená do roku 2000. Do užšieho výberu sa neprebojoval Karlov most, maďarský parlament ani tibetská Potala.

Doba sa zmenila, takže to, čo je div, dnes môže určiť ktokoľvek. Stačí zdvihnúť telefón, zaplatiť za medzinárodný hovor a vybrať si z 21 divov, ktoré do užšieho výberu posunula komisia pod vedením bývalého riaditeľa UNESCO Federika Mayora.

Rozhodnite o novom dive sveta (Veľký čínsky múr či indický Tádž Mahál dáva celkom slušnú istotu, že váš hlas neprepadne). Podľa nadácie Nových sedem divov prispejete aj na dobrú vec: časť z ceny hovoru pôjde na opravu zničených pamiatok. Napríklad sôch Budhu, ktoré v afganskom Bamjáne v skalnom masíve odstrelil Taliban.

Egyptské pyramídy pretrvali a na zozname novodobých divov nemôžu chýbať. Ako si div predstavujú súčasníci, sa dozvieme o rok. Organizátori oznámia výsledky hlasovania 1. januára 2007. Bude zaujímavé sledovať, koho ľudia medzi sedem vyvolených vyberú. Prepracuje sa k starovekým stavbám aj niektorá z moderných? Šancu má Eiffelova veža či opera v Sydney, ktorá je na zozname najmladšia zo všetkých.

SME odporúča

Egyptské pyramídy - zľakol sa ich aj čas

Človek sa bojí času a čas sa bojí pyramíd, hovorí arabské príslovie. Egyptské pyramídy ľudí stále fascinujú mohutnosťou, architektúrou, zostávajú záhadou. Ako ich desaťtisíce ľudí stavali, je stále predmetom dohadov.

Stavať ich začali v období 3. až 6. dynastie staroegyptských vládcov - faraónov. Rástli postupným pridávaním poschodí k pôvodne plochým hrobkám. Prvú šesťstupňovú pyramídu postavil pre faraóna Džósera z 3. dynastie okolo roku 2650 pred naším letopočtom legendárny učenec a staviteľ Imhotep. Počas nasledujúcej štvrtej dynastie začali vypĺňať priestor medzi stupňami, a tak vznikli pyramídy v tvare ihlanu.

Najznámejšie pyramídy v Gíze nechali postaviť traja panovníci štvrtej dynastie Cheops - Chufev (jeho pyramída je najväčšia, vysoká 147 metrov), Chafré a Menkauré. Veľké pyramídy slúžili ako hrobky faraónov, základnou podmienkou posmrtného života bolo podľa Egypťanov zachovanie neporušenej telesnej schránky nebohého. (pm)

FOTO

Angkor Vat - div, ktorý sa vynoril z kambodžskej džungle

Chrámový komplex Angkor Vat zostal niekoľko storočí zabudnutý v kambodžskej džungli. Dnes vedci ako najväčšie puzzle na svete stavajú kameň po kameni niektoré chrámy zničené starými vojnami aj novodobým besnením Červených Kmérov. Dodnes nie je jasné, prečo prekvitajúce mesto Angkor v stredoveku osirelo.

Keď sa pred francúzskym katolíckym misionárom Charlesom-Emilom Bouillevauxom v roku 1848 zjavili rozvaliny, netušil, že ide o veľké a v minulosti významné mesto stredovekej kmérskej ríše. Na ploche 200 kilometrov štvorcových stojí 600 stavieb z 9. až 13. storočia. Komplex Angkor Vat je najrozsiahlejšou náboženskou stavbou na svete, ktorá zachytáva postupný prechod od hinduizmu k budhizmu.

"Je to skutočne ohromujúci pohľad," napísal v trinástom storočí čínsky cestovateľ Čou Ta-kun fascinovaný chrámom Baphuon. Platí to aj dnes, keď ho okupujú turisti a vedci opäť kus po kuse skladajú chrám. (mch)

FOTO

Stonehenge - záhadná megalitická pamiatka v Británii

Najslávnejšia megalitická pamiatka sveta, pýcha Veľkej Británie, má plné právo stať sa jedným zo siedmich divov sveta. Nie je to iba vďaka spôsobu, akým sa človeku pred tisícami rokov podarilo premiestniť dvojtonové monolity vysoké 4,3 metra na vzdialenosť viac ako 300 kilometrov.

Za hovorí aj jeho funkcia. Dodnes síce nemožno so stopercentnou istotou tvrdiť, na čo tento sto metrov široký magický kruh presne slúžil, jednou z najpravdepodobnejších odpovedí však je, že pár kilometrov od Salisbury si neolitický človek, dávno pred vynájdením písma, postavil observatórium. Stavba nás necháva v nemom úžase nad faktom, že už vtedy človek vedel, že Mesiac sa točí okolo Zeme, vedel si vyrátať presné dátumy slnovratu, zatmenie Slnka a Mesiaca, ale aj dráhy stálic, akými sú hviezdy Kastor, Polux či Antares. (kop)

FOTO

Starovekých sedem divov

Visuté Semiramidine záhrady

Artemidin chrám v Efeze

Feidiova socha Dia v Olympii

Mauzóleum v Halikarnasse

Rhodský kolos

Maják na ostrove Faros

Novodobí kandidáti

Akropolis - Parthenon, Grécko (447 - 438 p. n. l.)

Alhambra, Granada, Španielsko (1238 - 1358)

Angkor Vat, Kambodža (9. až 15. storočie)