Hokejový zápas Československo - Sovietsky zväz sa hral pred plnými tribúnami. FOTO - ARCHÍV
Zimné olympiády na púti k jubilejnej dvadsiatejOlympizmus sa oddal najväčšiemu dobrodružstvu práve v období, keď mu šéfoval najväčší konzervatívec. Zimnú olympiádu 1960 pridelil doline, ktorá nemala ani starostu.
Údolie na hraniciach Kalifornie a Nevady v takmer dvojtisícovej nadmorskej výške malo iba meno. Aj to po tých, ktorých z nej už dávnejšie vyhnali. Squaw Valley. Údolie (indiánskych) žien.
Tam, kde líšky dávali dobrú noc, sa však napokon odohrali celkom pôvabné hry. Naživo ich snímali kamery a za prenosy televízia aj zaplatila. Smiešnu sumu, ale predsa. Prvý raz v olympijskej histórii.
Prenosy zo zimnej olympiády 1960 vyšli americkú televíznu spoločnosť CBS na pol milióna dolárov. Štyristopäťdesiattisíc stáli náklady na produkciu a 50-tisíc zaplatila za prenosové práva.
Za necelé pol storočie sa relácie úplne zmenili. Konkurenčná NBC musela len za právo prenášať tohtoročnú turínsku olympiádu na územie Spojených štátov vysoliť 614 miliónov.
Americký zázrak: volebný
Inventár Údolia žien na Vianoce 1954 pozostával z jednej sedačkovej lanovky, dvoch vlekov a päťdesiatich izieb. Bývalý newyorský advokát Alexander Cushing, ktorý sa doň čerstvo prisťahoval, sa v San Francisco Chronicle dočítal o záujme Anchorage a Rena usporiadať ZOH 1960. Telefonicky sa ohradil: Akože len Anchorage a Reno - aj Squaw Valley! Keď ho vysmiali, vykrútil číslo konkurencie a San Francisco Examiner to vzápätí oznámil titulkom cez osem stĺpcov.
"Zabudnite," odkázal svojmu krajanovi šéf Medzinárodného olympijského výboru Avery Brundage, keď si pozrel vo Squaw Valley to nič, čo v ňom bolo.
Cushing sa však nedal zastaviť. Medzičasom za lacný groš skúpil pozemky a rozbehol dovtedy nevídanú kampaň. Najskôr doma, a keď získal podporu národného olympijského výboru, aj vo svete. Do Paríža poslal takú veľkú maketu športovísk, že sa nezmestila do priestorov, kde zasadalo MOV, a museli mu ju umiestniť na americkom veľvyslanectve. Pätnásťminútovú chôdzu k ambasáde Cushing vraj absolvoval so 42 členmi MOV.
Presvedčil práve toľkých, koľkých potreboval: Squaw Valley v druhom kole vyhralo nad Innsbruckom 32:30. "Olympijské hry patria celému svetu, nie len jednému kontinentu," znelo motto precízne spracovanej kandidatúry preloženej nielen do francúzštiny, ale aj španielčiny.
Americký zázrak: hokejový
Americký zázrak - olympiádu na "zelenom" svahu inicioval dobrodruh, no zachrániť ho museli subvencie kalifornskej a federálnej vlády. Na bobovú dráhu, ktorá mala stáť trištvrte milióna, z nich už nevyšlo: boby chýbali v programe ZOH prvý a posledný raz.
Z deviatich investovaných miliónov sa bezprostredne vrátili dva: toľko sa vybralo na vstupnom. Diváci si pochvaľovali, z jedného kvalitného športoviska na druhé sa presúvali peši, ďaleko (30 km) boli len trate lyžiarskych behov.
Aj Walter Cronkite, šéf americkej televíznej premiéry prenosov z olympiád, sa tváril spokojne. Z toho, čo jeho tím nakrútil, však CBS pustila na obrazovku iba 15 hodín. V prime-timoch, ako zhŕňa Joseph Gallant v histórii The Olympics on TV, išlo denne spravidla iba pol hodiny. Naživo alebo s dvoj- až trojhodinovým oneskorením len krasokorčuliarske súťaže a dva hokejové zápasy: s tímom ZSSR, ale aj s Československom.
Američania dvakrát vyhrali olympijský hokejový turnaj: vždy doma (Squaw Valley 1960 a Lake Placid 1980) a vždy hovorili o zázraku na ľade. Pod First Miracle on Ice sa podpísali aj čs. hokejisti. Tím USA zdolal Kanadu 2:1, zbornú ZSSR 3:2, ale s Československom po dvoch tretinách prehrával 3:4.
Vyhrať aj tento zápas, tvrdí internetová stránka Squaw Valley, im pomohol ruský kapitán Nikolaj "Solly" Sologubov: "Pred poslednou tretinou poradil Američanom, aby použili kyslíkové bomby (vzhľadom na vysokú nadmorskú výšku Squaw Valley boli pripravené v šatniach, pozn. red.). Každý hráč si dal "hlt" a tím strelil šesť gólov, vďaka čomu zdolal Československo 9:4."
Televízny zázrak
"Olympiády prežili bez televízie šesťdesiat rokov. Prežijú bez nej aj ďalších šesťdesiat," vyhlásil svojho času olympijský šéf Avery Brundage.
Chicagský milionár, ortodoxný zástanca amaterizmu, nebol naivka, ako by sa mohlo zdať z tohto výroku. "Medzi Brundageovým olympijským idealizmom a jeho pragmatizmom v komercii bol očividný paradox," upozorňuje profesor telovýchovy ontarijskej univerzity Stephen R. Wenn. Už v roku 1957 hovoril o predaji práv na televízne prenosy ako o "veľkom zdroji ziskov pre MOV". Iba sa nahneval na TV-spoločnosti, že boli ochotné platiť relatívne horibilné sumy za prenosy z bejzbalu (na sezónu tri milióny) či z amerického futbalu (1 milión), ale prenosy z olympiád chceli zadarmo.
Tak to nie, ohradil sa. Presadil prvé pravidlá televíznej politiky MOV: televízie dostali deväť minút denne na bezplatné spravodajstvo a organizačným výborom zveril právo uzavierať zmluvy na predaj televíznych práv. Rozdeľovať zisk mal MOV. Vznikol však problém, ako ho od organizátorov vydobyť a potom, ako ho rozdeliť, aby boli spokojné športové federácie, národné olympijské výbory aj MOV...
Problémy sa utriasli, až keď práva začal predávať Medzinárodný olympijský výbor a najmä, keď si televízie uvedomili, čo je olympiáda za fenomén a čo za zisky im jej prenosy môžu sprostredkovať.
Zázračný fenomén: olympijský
"Olympiády sú viac než len športové podujatie, je to výnimočné divadlo," tvrdí Dick Ebersol, športový šéf NBC. Tá posledné desaťročie ponukami pretromfla konkurentov a drží americké práva na televízne prenosy na všetky olympiády až do roku 2012.
Len za Turín 2006 zaplatila 614 miliónov dolárov a na pár desiatok ďalších miliónov ju vyjdú náklady na technické zabezpečenie prenosov. Už pred mesiacom však oznámila, že rozpredala 90 percent všetkého reklamného času, čo jej garantuje príjem 900 miliónov.
Vo februári odvysiela z Turína na rôznych svojich staniciach rekordných 416 hodín prenosov (z domáceho Salt Lake City 2002 ich bolo 375,5 h), z nich vyše 75 percent naživo.
Zisk z predaja televíznych práv do USA tvorí asi tri štvrtiny celkového objemu výnosov Medzinárodného olympijského výboru z tohto zdroja. O čo drahšie ich predá Američanom, o to viac môže pýtať od televíznych spoločností iných kontinentov. Za Turín zinkasuje dokopy takmer miliardu dolárov.
Televízia je zlatá sliepka. Mediálni experti už niekoľkokrát avizovali, že posledný olympijský kontrakt naráža na strop, ale nikdy sa to nepotvrdilo.
"Olympijské hry sú dráma bez scenára, v tom je ich výnimočnosť," pripomína Ebersol. Občas im však musí prihrať aj náhoda: krasokorčuliarsky súboj "dobra a zla" na lillehammerskej olympiáde 1994 Kerriganová - Hardingová sledovalo okolo 80 miliónov Američanov. Duel Huighesová - Kwanová pred štyrmi rokmi v Salt Lake City už nemal náboj predchádzajúceho ublíženia na zdraví a videlo ho "len" 52 miliónov.
Ale aj to je úžasná sledovanosť, ktorá americké televízne spoločnosti zvádza dvíhať ponuku v snahe tromfnúť konkurenciu. Olympiády majú charakter špičkovej a nepodenkovej reality-šou, preto zrejme ešte nadlho ostanú najdrahším divadlom na svete.
Ako rástli príjmy z televíznych práv (v miliónoch USD)
Rok Dejisko TV USA Svet
1960 Squaw Valley CBS 0,05 0,05
1964 Innsbruck ABC 0,6 0,9
1968 Grenoble ABC 2,5 2,6
1972 Sapporo NBC 6,4 8,4
1976 Innsbruck ABC 10 13
1980 Lake Placid ABC 15,5 21
1984 Sarajevo ABC 91,5 103
1988 Calgary ABC 309 325
1992 Albertville CBS 243 292
1994 Lillehammer CBS 300 353
1998 Nagano CBS 375 513
2002 Salt Lake City NBC 545 738
2006 Turín NBC 614 850
Squaw Valley vo faktoch
Účasť: 665 športovcov (144 žien) z 30 krajín
Športy: 4
Disciplíny: 27
Najúspešnejšia krajina: ZSSR 7 - 5 - 9
Najúspešnejší jednotlivci: Jevgenij Grišin a Lídija Skoblikovová (sovietski rýchlokorčuliari) po 2 zlaté
Diváci: 250 000
Otvorenie: guvernér Richard Nixon
Sľub: krasokorčuliarka Carol Heissová
Oheň: rýchlokorčuliar Ken Henry
Perličky z análov
Sneh vystriedal dážď na poslednú chvíľu: až počas slávnostného otvorenia, ktoré bolo v réžii holywoodskeho producenta Walta Disneyho.
Dámam dovolili dlhé nože: z premiéry štyroch rýchlokorčuliarskych disciplín žien vyťažil východný blok (tri víťazstvá ZSSR, jedno NDR).
Debut biatlonu vyhral švédsky topstrelec: Klas Ivar Lestander mal až pätnásty najlepší čas, ale ako jediný neikasoval ani jednu trestnú minútu.
Najdramatickejšia bola štafeta: Veikko Hakulinen, 35-ročný finišman fínskeho bežeckého kvarteta na 4 x 10 km, preberal so stratou 20 sekúnd na Nóra Haakona Brusveena, ale dostihol ho a potom v úžasnom boji plece pri pleci preťal cieľ o osem desatín skôr.
Po jednom Jenkinsovi druhý: cortinského krasokorčuliarskeho víťaza Hayesa Alana Jenkinsa na najvyššom stupni vystriedal jeho brat David. Striebro získal náš Karol Divín, ktorý jasne vyhral povinné cviky, ale voľný program jazdil na olympiáde prvý raz po vyše mesačnej prestávke (pri tréningu tromfového trojitého rittbergra si natrhol úpon sedacieho svalu).
Hviezda VIII. ZOH
Jevgenij Grišin (ZSSR)
Šprintér, akých rýchlokorčuliarska história veľa nepamätá. Päťstovku ako prvý na svete zajazdil na dlhých nožoch pod päťdesiat sekúnd. Na olympiáde v Cortine d'Ampezzo 1956 vyhral dve zlaté: na 500 aj 1500 m. A to isté zopakoval o štyri roky neskôr v Squaw Valley. Zhodou okolností v oboch prípadoch na dlhšej z tratí ex aequo s jedným zo súperov: v Taliansku s krajanom Jurijom Michajlovom a v USA s Nórom Roaldom Aasom. V Innsbrucku 1964 (bol vlajkonosičom výpravy) pridal striebro na 500 m a blízo k nemu mal už ako 37-ročný aj v Grenoble 1968, došiel štvrtý.
