Vycestovali sme tromi autami podvečer o deň skôr. Českí partneri sa totiž chceli s nami na druhý deň dopoludnia stretnúť v obrovskom sídle ich ríše. Na rovinu nás požiadali o podporu hlasujúceho slovenského delegáta pri voľbách do vedenia "Medzikontinentálneho riadiaceho orgánu dlhého doletu". Upozornili nás, že ak nevyhrá Čech, dostane sa tam ten Francúz, ktorý robí neustále problémy. Voliť ho bude celá Afrika, západná Európa a Rumuni. Oni, Česi, majú podporu severnej Európy, väčšiny Ázie a kompletne celej južnej Ameriky. Poprosili nás, aby sme zabezpečili Maďarov, Slovincov a Chorvátov, s ktorými máme nadštandardne dobré vzťahy. Sľúbili nám za to rovnaké obchodné podmienky u Poliakov a Kanaďanov ako majú oni. Ako bonus prihodili menšiu zákazku pre Lotyšov, pretože oni sa chcú orientovať viac na západ.
Intelektuálkam a intelektuálom by sa tam nepáčilo, ale my sme boli nadšení od prvého momentu. Česi to zvládali excelentne. Dlhonohé hostesky v minisukniach vás navádzali k holohlavým pánom v tmavosivých oblekoch. Potom ste sa stretli s niektorým z rámových detektorov kovov a prišli ste až k jednému zo stolíkov s trojgeneračnou posádkou. Na stolíku sedel prenosný počítač najmladšej generácie, za stolíkom dáma s múdrou tvárou v elegantnom tmavom kostýmčeku, vedľa stolíka stál uvítací kmeť a ďalšie dve hostesky v mini. Dostali ste registračnú čipovú kartu v obale so šnúrkou na krk a perfektnú tašku, "sic" zohavenú kompozíciou nevydarených logotypov partnerov kongresu. V nej boli rôzne užitočné materiály, pozvánky na sprievodné akcie, recepcie a party, neužitočné reklamné materiály a darčeky (vrátane drobného zlatého šperku).
Všetci moji kolegovia sa tam okamžite našli so svojimi známymi a zostávali v družných, podružných a zákulisných rozhovoroch. Ja som bol v biznise nový, tak som sa vybral na prednášky. Na moje prekvapenie v sále bolo skoro plno. Z prvého bloku piatich príspevkov bol pre mňa zaujímavý jeden. Prvá veľká prestávka ma definitívne vyslobodila, na popoludňajší blok prednášok som sa už nestihol vrátiť. Najprv ma schmatol vír gastronomických príležitostí kongresu v rámci obeda bufetovým spôsobom a potom ma už nepustil prepracovaný systém bufetíkov na každom kroku. Ochutnávky vín som sa zúčastnil už len ako poslucháč a pozorovateľ z diaľky, pretože som chcel, aby mi na kongrese zostalo dobre...
Večer nás čakala exkluzívna večera v exkluzívnom prostredí s exkluzívnym obchodným partnerom. Každý mal pred sebou toľko príborov, že to vyzeralo ako keby tam mali večerať inštrumentárky z operačnej sály. Večera trvala presne štyri hodiny - do polnoci. Bola to kombinácia slasti a utrpenia. Portské som už ani neochutnal, pretože som chcel, aby mi bolo na kongrese dobre aj na druhý deň...
Nebudem takto stereotypne pokračovať ďalej. Štvrtý deň som cestoval (vlakom) naspäť do Bratislavy. Na hlavnej stanici som nasadol do taxíka. Bol som tak oblečený, a svoje asi urobilo aj kongresové pozlátko, ktoré sa na mňa v Prahe nalepilo, že taxikár si vypýtal 320 korún za dva kilometre jazdy. Samozrejme, že ich nedostal. Lepšie dopadol nejaký pražský taxikár, ktorý zinkasoval od fínskeho účastníka kongresu 30 euro za asi kilometer jazdy po centre.
No a Svet, uznanlivo pokyvkávajúc nad českými organizačnými schopnosťami, vo voľbách zvolil Francúza.
LIVER
