
Pre hroziacu nákazu slintačkou a krívačkou uzatvorili pre verejnosť aj zubriu oboru v Topoľčiankach v Zlatomoraveckom okrese. V obore žije 11 zubrov a prípadná nákaza by vyhubila všetkých „obyvateľov“ tejto jedinej zubrej rezervácie na Slovensku. FOTO TASR – DANIEL VESELSKÝ
BRATISLAVA – Európska únia má koncom týždňa rozhodnúť, či nás preradí do výhodnejšej skupiny krajín ohrozených výskytom BSE. Teraz je totiž Slovensko v skupine číslo tri a toto zaradenie považuje za nespravodlivé.
V tretej skupine sú zatiaľ aj všetci ostatní kandidáti na členstvo v únii. Ak by sme v tejto skupine mali zostať, budeme pri vývoze mäsa oproti ostatným štátom únie vo veľkej nevýhode. Konkurenčný boj bude pritom veľmi tvrdý, lebo európske štáty sa už teraz „topia“ v prebytkoch mäsa.
Lobovať za Slovensko sa chystá i minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš a podpredseda vlády Pavol Hamžík. Obaja dnes odlietajú do Bruselu. Minister Koncoš mieni požiadať komisára EÚ pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo Franza Fischlera o preradenie Slovenska do vyššej, teda druhej rizikovej skupiny krajín, ktorým hrozí BSE len minimálne. V prospech Slovenska hovorí to, že sa u nás choroba šialených kráv nevyskytla a spĺňame väčšinu požadovaných kritérií.
Obrovské prebytky hovädzieho mäsa, ktoré sú v poslednom čase na našom domácom trhu, donútili vládu vyčleniť prostriedky nielen na dotácie chovateľov a predajcov, ale aj na osvetu obyvateľov. Podľa hovorkyne ministerstva pôdohospodárstva Anny Majkútovej pôjde na informačnú kampaň päť miliónov korún. Osveta by mala odbúrať predpojatosť ľudí proti hovädzine, ktorej spotreba už klesla o 40 percent.
Na otázku SME, či osveta neprichádza neskoro, keď sa o dramatickom poklese vie už dlhší čas, Majkútová reagovala záporne. Šéfka parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo Mária Kadlečíková ešte začiatkom marca kritizovala, že kým napríklad v Čechách už dávno idú informačné kampane medzi obyvateľstvom, u nás sa nič nedeje. Naša vláda doteraz nedala na problém BSE ani korunu.
TÁŇA RUNDESOVÁ