V útlom detstve vo vojenskom tábore svojho otca Germanica dostal od vojakov poetickú prezývku Caligula - Topánočka a pod týmto menom vstúpil do dejín. Gaius Caesar Augustus Germanicus - tretieho cisára svetovej Rímskej ríše zavraždili 24. januára roku 41 n. l. - pred 1965 rokmi.

Vraždu cisára podrobne vo svojej knihe životopisy rímskych cisárov opisuje rímsky historik Tranquillus. Stala sa niekedy po jednej hodine popoludní v podzemnej chodbe, kde sa pripravovali herci na vystúpenie. Osobný sprievod cisára sa zmenil v popravčiu čatu. Muž menom Chaerea ho napadol odzadu a preťal mu šiju so slovami "tak teda do toho". Do sprisahania boli zasvätení všetci centúriovia z oddielov prétoriánov a na heslo "Jupiter" zvolali "nech ťa strestá" a každý sa snažil cisára zasiahnuť.

Caligula vraj nebol hneď mŕtvy, zvíjal sa v bolestiach, a keď ustavične kričal, že ešte žije, sprisahanci ho dorazili tridsiatimi ranami, lebo heslom všetkých bolo "ešte". Niektorí mu vrazili meč do pohlavia. Germáni z jeho osobnej stráže sa ho snažili chrániť a v bitke preto zahynuli aj nevinní senátori či herci.

Senátori dlho neverili, že Caligula je mŕtvy. Jeho výčiny nepoznali mieru, preto si mysleli, že je to len trik, ktorým ich chce vystrašiť a skúšať. Zúfalá garda potrebovala rýchlo náhradu, aby nestratila svoje pozície, a v kúte sa skrývajúceho cisárovho strýka Claudia bleskovo vyhlásila za imperátora. Senátori túto správu len mlčky tolerovali. Neskôr sa ukázalo, že to bola dobrá voľba, nový cisár sa do dejín zapísal ako schopný panovník.

Caligula vládol Rímskej ríši tri roky, desať mesiacov a osem dní. Zomrel vo veku dvadsaťdeväť rokov. Pri svojom nástupe mal obrovskú šancu stať sa významným a aj dobrým panovníkom. Vojaci nikdy nezabudli na jeho otca Germanica, ani na to, že detstvo strávil medzi nimi. Podpora armády bola pre vojenskú diktatúru, akou sa Rím stal, najdôležitejšia. K jeho popularite prispel aj jeho, podľa Tacita "anjelský výzor" - mal blond vlasy a modré oči.

Prvé kroky, ktoré urobil Caligula ako cisár, vyzerali, ako keby ho naozaj problémy ríše zaujímali. Zrušil nezmyselné výnosy svojho deda Tiberia, usporiadal hry, pri ktorých však gladiátori nesmeli zomierať, zo začiatku spolupracoval aj so senátom. Pravdepodobne očarenie mocou, vedomie absolútnej beztrestnosti pri akomkoľvek čine, neskutočná podlízavosť senátorov (cisár ich vymenúval), spolu s chorobami, ktorými od detstva trpel - epilepsia a silné úzkostné stavy - a možno aj genetické predpoklady, jeho prababka Lívia bola známa travička všetkých príbuzných, ktorí bránili jej prístupu k moci, ho zmenili na netvora (údajne i výzorom), a tak aj vstúpil do dejín. Historici takmer unisono tvrdia, že v úrade zošalel. Tacitus nemá pre neho jedinú ospravedlňujúcu vetu.

Ani moderná história nenachádza v Caligulových činoch nič pozitívne. "Premenil sa na príšeru" - to je najbežnejší opis cisára a jeho skutkov. "Nech si nenávidia, len keď sa boja," hovoril o svojom okolí. Nič si nectil, pokojne chodil nahý po meste, nosil ženské šaty, dopustil sa incestu so sestrou Drusillou. Zneuctieval manželky pred očami manželov. Na popravy, ktoré nariadil, sa museli pozerať najbližší príbuzní obetí. Plánoval kolektívnu popravu všetkých senátorov, svojmu koňovi chcel dať postaviť zlatý palác a vymenovať ho za jedného z nich. Pravdou je však aj to, že jeho teror sa obmedzoval na najvýznamnejšie osobnosti Ríma z jeho dvora a že cisár neviedol vyčerpávajúce vojny.

Ríša sa de facto spravovala zotrvačnosťou, vzdialené provincie do Ríma posielali pravidelne zásoby, cisárova spotreba však nepoznala hraníc. Napriek tomu sa ekonomika štátu nenarušila, a príčinou Caligulovej smrti bola pomsta a najmä strach o vlastné životy. Vybrať si smrť v boji proti cisárovi, alebo sa ustavične triasť o život? Takáto voľba pomohla prekonať aj zbabelosť a relatívne pohodlný život rímskych senátorov a vojenských veliteľov. Aj keď cisár mal gardu, ktorú tvorili Germáni, absolútne od neho závislí, úzka chodba podzemia paláca umožnila gardu odstaviť a zabiť šialenca, ktorý stál na čele najväčšej ríše vtedajšieho sveta.

Zajtra - Lafayette Ronald Hubbard