Stanislav Štepka,
otec Stanislavy Taranovej -Štepkovej

Kedy máte čas na vnúčatá?
Na prvý pohľad ho mám hrozne málo, ale robím všetko preto, aby som ho mal pre tie moje malé zázraky čo najviac. Chvíle s nimi sú nádherné.
Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Ako ostatné baby. Najmä v čase puberty bola trochu tvrdohlavá, čo jej zostalo dodnes. Neviem si však predstaviť inú dcéru, ako Stanku.
Čo na nej najviac oceňujete?
Že je taká skvelá mama. Odkukala to od svojej mamy. Je obdivuhodná, že stíha okrem starostlivosti o deti aj kopu iných vecí.
Netúžili ste, aby bola herečkou?
Keby mala k tomu vzťah, určite by sa ňom bola stala. Stanka však má natoľko rada divadlo, že sa doňho radšej nemontovala. Dodnes je kamarátka so všetkými herečkami Radošinského naivného divadla.
Kritizuje vás?
Ojój. Ešte kým uzrú svetlo sveta moje texty, všetky číta spolu s mamou. Ony dve sú pre mňa najdôležitejší posudzovatelia a kritici.
V čom ste si podobní?
Obaja máme radšej iných ako seba. Dcéra by sa najradšej rozdala a ja sa už roky tak po troche rozdávam na javisku.
V čom úplne odlišní?
Je ešte tvrdohlavejšia, ako ja.
Za čo ste svoju dcéru najviac chválili?
Neviem, či som ju chválil. Chválili ju jej výsledy. Napríklad, keď prišli na predstavenie Američania, perfektne s nimi komunikovala, čo ma prekvapilo. Čakal som školskú angličtinu a nie bravúrne ovládanie jazyka.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Pravdaže, veď som pôvodným povolaním učiteľ. Najlepším tréningom mi však bol napriek tomu život.
Rozprávali ste jej rozprávky?
Veľmi často. Rozprávam ich aj teraz vnúčatám, pri ktorých som dostal chuť napísať knižku rozprávok.
Tiež budú z Radošiny?
Odohrávajú sa všade tam, kde bola kedysi Stanka s bratom a kde sú teraz ony - moje vnúčatá.
Čo myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
Rodine som sa mohol viac venovať, celý čas deti boli iba s mamkou. Nechodieval som s nimi na výlety. Servíroval som ich deťom iba v rozprávkach.
Myslíte, že si rozumiete?
V našej komunikácii sme nikdy nemali problém. Dúfam, že sa to nezmení.
Dodnes jej nejako pomáhate?
Koľko môžeme. Manželka často pomáha s deťmi. Oni však veľmi o pomoc nestoja. Nevytelefonúvajú, kedy prídeme. S manželom robia všetko preto, aby boli normálna rodina, ktorá sa dokáže postarať sama o seba.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Teraz sme boli spolu cez Vianoce. Okrem toho skoro celé leto trávime všetci v Radošine. Manželka je režisérom týchto dní a ja fungujem ako inšpicient.

Stanislava Taranová- Štepková,
dcéra divadelníka Stanislava Štepku

Čo sa vám na otcovi najviac páči?
Je dobrý, čestný a spravodlivý. Nikdy sa nerozčuľuje a neuráža. A navyše je vynikajúci herec, dramatik a textár.
Aké vlastnosti ste po ňom zdedili?
Tuším zmysel pre poéziu a divadelné vnímanie.Tak, ako on, ani ja nie som výbušná a technicky zdatná. Mobil však používam a z bankomatu si peniaze vybrať viem.
Hrávali ste pod jeho vplyvom kedysi divadlo?
Nehrávala, lebo som nemala na to, aby som bola aspoň taká dobrá ako on.
Nechcel, aby ste sa stali herečka?
Bol rád, že som študovala literatúru, o ktorej sme sa vždy veľa rozprávali. Myslím, že mal radosť, keď som navštevovala štyri roky prednášky a semináre divadelnej vedy na VŠMU. Veľmi ma to obohatilo.
Aký je starý otec?
Vynikajúci. Vymýšľa si príbehy o lastovičkách, hrá bábkové divadlo, schováva do zásuviek lízanky, pod perinou robí bunker a mimoriadne ho teší, že to všetko má u jeho publika priaznivú odozvu.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Neexistuje nič zvláštne, čo by som mu mohla vyčítať. Hádam jediné: nezoznamoval nás s lyžiarskymi svahmi a turistickými chodníkmi. To nám však kompenzoval inými vecami.
Rozprával vám rozprávky?
My sme ich nevolali rozprávky, ale príhody. Skoro všetky sa odohrávali v Radošine. Každý večer sme s bratom čakali v posteli na nové pokračovanie. Mali sme ich veľmi radi, len platilo pravidlo, že sme ho nemohli počas rozprávania prerušovať.
Vždy ste prázdniny trávili v Radošine? Netúžili ste ísť radšej niekde k moru?
Chodievali sme aj kmoru, ale Radošina mala vždy svoje čaro. Humno, povaly, búda na dvore. A predovšetkým dedko, ktorého som milovala.
Ktorá hra vášho otca sa vám najviac páči?
Vždy som bola veľká fanynka jeho divadla a všetky hry som videla mnohokrát. Ako dieťa som mala rada Alžbetu Hroznú, rada spomínam ina Nevestu predanú Kubovi. V súčasnosti mám rada Tatu, Súpis dravcov a Generála.
Dodnes vám otec nejako pomáha?
S deťmi mi pomáha najmä mamina, on je skôr ten zmierňovač napätia. A stále ma vie dobre rozosmiať i mimo javiska.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Na naše nedeľné popoludnia v meste, keď sme chodili na výstavy a do cukrárne na Hviezdoslavovom námestí. Na návštevu pána Stivína, ktorého sme s bratom považovali za kúzelníka, lebo nám nafukoval balóny, ktoré sme považovali za zničené. A na dovolenku v Makarskej, kde sa otec ani raz neokúpal v mori, lebo mu stačilo, že ho videl.
Čím si myslíte, že by ste otcovi urobili najväčšiu radosť?
Keby jedno z mojich detí videl stáť na javisku a prebralo by po ňom divadlo. Obaja sú dosť veľkí komedianti, tak uvidíme...

Autor: Barbora Laucká / Foto: PETER LEGINSKÝ