BRATISLAVA – Cenu za 49 percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) od 130 do 135 miliárd korún by považovali ekonómovia vzhľadom na množstvo nejasností okolo tendra za relatívny úspech.
„Obúvanie“ sa politikov do tendra sa totiž podľa ekonómov mohlo podpísať pod nižšiu ponuku.
Centrum ekonomických a sociálnych analýz M.E.S.A. 10 priznáva, že odhad príjmov za SPP pred týždňom znížila. Podľa Marka Jakobyho boli dôvodom práve politické trenice okolo tendra. M.E.S.A. 10 pôvodne stanovila odhad na tri až tri a pol miliardy dolárov, zreálnila ho však pod tri miliardy. Jakoby dnes už iba konštatuje: „Vzhľadom na atmosféru, ktorá tu bola, považujem cenu 130 miliárd korún za relatívny úspech.“
Zároveň však poznamenal, že by bol za zrušenie tendra, ak by okolnosti nehovorili za potrebu okamžitej privatizácie SPP.
Nedôvera zo strany investorov sa podpísala pod fakt, že vláda dostala iba jednu ponuku. „Určite by prišlo viac ponúk, ak by bolo fungovanie SPP predvídateľnejšie.“
Podľa hlavného ekonóma ING Bank Jána Tótha je ponúknutá cena vyššia ako takzvaná status quo hodnota SPP. Tá vyjadruje hodnotu, akú by podnik mal, ak by doň nevstúpil investor a riadil by ho naďalej štát. Reálnu cenu SPP je podľa neho ťažko stanoviť a poznajú ju zrejme iba investori, ktorí v ňom robili hĺbkové kontroly a nahliadli do strategických dokumentov. „Ak vylúčime prípadnú dohodu medzi záujemcami, ktorí podali ponuku a tými, ktorí odstúpili, vyjadruje zrejme ponuka ich reálny odhad. V prípade dohody medzi investormi by bola ponuka nižšia.“
Politické ťahanice však podľa neho cene určite nepomohli. „Viem si predstaviť, že mohla byť aj vyššia,“ skonštatoval.
Na možné vplyvy politických konfliktov na priebeh tendra upozorňoval aj privatizačný poradca. Najviac rozvírila hladinu SDĽ, vďaka ktorej investori do poslednej chvíle nemali istotu, či sa sprivatizuje 49 alebo len 24 percent SPP. Včera pritom SDĽ vyhlásila, že je predložením iba jednej ponuky sklamaná a cena mala byť minimálne päť miliárd eur. Že tomu tak nie je, pripisuje strana nekvalitnej a nezodpovednej práci privatizačného poradcu.
„Politici, ktorí túto nejasnú atmosféru okolo tendra vyvolali, si jednoducho nijaký podiel viny nepripúšťajú,“ povedal na margo vyhlásenia SDĽ Jakoby.
Naznačil pritom tento scenár: v čase, keď ľavičiari upustili od podmienky privatizácie iba 24 percent SPP, mohli už vedieť o tom, že príde len jedna ponuka. Preto sa stali ústretovejší a získali tým dostatočnú silu na vytĺkanie politického kapitálu pri požiadavke na zrušenie tendra – „keďže im ani tak o privatizáciu SPP od začiatku nešlo,“ skonštatoval.
Hoci ekonómovia pripúšťajú, že cena by mohla byť aj vyššia, zhodujú sa v tom, že vláda nebude mať inú možnosť ako ponuku konzorcia Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom prijať. Keďže je jediná, niet ju s čím porovnávať a malý je aj priestor na požiadavku dopracovania ponuky. Šušák to včera jednoznačne poprieť nechcel, keď skonštatoval: „Možností je veľa.“
Prečo predávať SPP
Overeným faktom je, že súkromný vlastník je efektívnejší ako štátny. Na predaj akcií SPP je už však okrem toho nastavených viacero parametrov, ktoré majú prispieť k makroekonomickej stabilite Slovenska.
Jedným z nich je zahraničná zadlženosť, ktorá je stále vysoká. Zahraničný dlh vlády zostal takmer rovnaký v porovnaní s koncom roka 1998. Už v rokoch 2003 a 2004 bude potrebné splatiť veľký objem zahraničného vládneho dlhu, ktorý by v prípade neobnovenia mohol odčerpať viac ako tretinu oficiálnych rezerv. Oddlženie by pritom pocítil aj občan. Pokles dlhších úrokových sadzieb by znížil náklady podnikov, čo by mohlo pomôcť expanzii a rastu zamestnanosti. Ďalším z dôvodov pre privatizáciu je ten, že zahraničné rezervy sa znovu dostali pod trojmesačné pokrytie dovozov, ktoré sa voľne označuje ako minimálna „menovo bezpečná“ hranica. Napriek tomu ratingové agentúry zvýšili hodnotenie Slovenska, podľa Tótha práve v súvislosti s očakávanou privatizáciou SPP.
Príjmy z privatizácie SPP na úrovni 130 až 135 miliárd korún by výrazne znížili vonkajšiu zraniteľnosť slovenskej ekonomiky. Inkaso týchto prostriedkov, ktoré sa odhaduje v prípade prijatia ponuky do troch mesiacov, by znamenalo takmer 60-percentné zvýšenie devízových rezerv Slovenska, teda asi na 7,3 miliardy dolárov. Zároveň by sa predĺžilo obdobie, počas ktorého je krajina schopná vykrývať dovoz zo súčasných 3,5 na 5,7 mesiaca.
