Ani na druhý pokus sa včera nepodarilo medzinárodným mierovým zborom v Bosne (SFOR) dolapiť hľadaného bosnianskeho vojnového lídra Radovana Karadžiča. Generálny tajomník NATO George Robertson mu po včerajšom neúspechu aj tak z Bruselu odkázal, že jeho čas sa kráti a že bude pre neho lepšie, ak sa vzdá medzinárodnému súdu.

Karadžič sa vraj schováva niekde na juhovýchode Bosny, v blízkosti hraníc so svojou rodnou Čiernou Horou a na výzvu nereaguje.

Včerajšia fáza operácie sa podľa SFOR skončila, NATO však v naháňačke bude pokračovať. Aj včera sa jednotky SFOR zamerali na okolie dediny Celebiči a dvoch susediacich dedín Zavajt a Mestrovac.

Karadžič je na úteku od roku 1995, keď ho obvinili z genocídy a iných vojnových zločinov. O rok neskôr sa dostal na zoznam zločincov, ktorých hľadá Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Po zatknutí juhoslovanského exprezidenta Slobodana Miloševiča je Karadžič spolu s generálom Ratkom Mladičom suverénne najhľadanejším mužom bývalej Juhoslávie.

To je jednou z príčin akcií uplynulých dvoch dní. Podľa sarajevských médií si však možno Západ len chce otestovať reakciu bosnianskych Srbov. Analytici totiž upozorňujú, že Karadžičovo zatknutie by mohlo ešte viac vyostriť protizápadné nálady v srbskej časti Bosny. Tam je totiž Karadžič niečo ako miestny Juro Jánošík. Príkladom môže byť aj dedina Celebiči, kde vojaci SFOR narazili na plagáty s nápisom: „Nedotýkajte sa ho!“

Takúto verziu potvrdzuje aj správa spred mesiaca, podľa ktorej Karadžiča chytili. Vysvitlo, že išlo iba o test, na ktorý mali skočiť jeho stúpenci. SFOR očakávali, že sa vyberú za svojím bossom a budú sa s ním chcieť skontaktovať.

Bosnianski lídri už reagovali. Nájazd SFOR odsúdili a medzinárodné zbory požiadali, aby ich o svojom konaní vopred informovali. Argumentom SFOR však je, že niekto z Karadžičových blízkych spolupracovníkov zo Srbskej demokratickej strany (SDS) by mohol svojho bývalého šéfa informovať.

Hlavná žalobkyňa tribunálu v Haagu Carla Del Ponteová pred dvoma týždňami Banju Luku žiadala, aby Karadžiča vydala. Jeho zatknutie by hlavnej žalobkyni pomohlo pri prebiehajúcom procese s Miloševičom. Karadžič sa s ním rozišiel v zlom a mnohé by možno vyjasnil. Karadžičova manželka minulý rok vyhlásila, že jej muž je ochotný odísť do Haagu a svedčiť proti Miloševičovi. Podmienkou by bolo to, že mu tribunál zmierni trest.

Gerald Knaus, expert na Balkán z European Stability Initiative, však pre The Financial Times tvrdí, že v pozadí posledných nájazdov je aj americká politika. Washington už dal svojim európskym spojencom najavo, že sa z Bosny stiahne. Nič také sa ale nedá politicky prehltnúť v čase, keď ľudia ako Karadžič behajú na slobode.