Zákon o reklame podprahové pôsobenie zakazuje. Treba sa podľa vás skutočne obávať manipulácie?
Taká možnosť je. Registrujeme zvuky, ktoré majú určitú intenzitu. Každý máme nejaký – individuálny – prah vnímavosti. Čo je pod tým, to sa dostáva do nášho podvedomia. Aby sme podnet zaregistrovali, musí mať nejakú dĺžku. Existujú aj veľmi krátke informácie – v reklame sa použije slovo alebo krátka veta, napríklad názov výrobku. Podobne sa to môže robiť aj v obraze. Pôsobí sa na podvedomie, ale to je už manipulácia. Voči týmto postupom sú veľké výhrady, pretože by sa dali zneužiť i na ideologické slogany, politické heslá a podobne. Človeku sa môže do vedomia, do pamäti dostať niečo proti jeho vôli. Keď po čase napríklad dostane nejaký zoznam, a dané slovo je medzi nimi, vybaví si ho. Pocit „známosti“ je pri reklame zásadný moment. Často niečo kúpime, a ani nevieme povedať prečo.
Stačí takýto spôsob reklamy použiť jediný raz?
Stačí. Medzi podnetom a kúpou by však nemal byť príliš veľký interval, pretože podnet postupne vyhasína, prekryjú ho iné podnety.
Ovplyvniť voliča je však zrejme ťažšie než predať prací prášok.
V USA sa tieto veci skúmali pomerne podrobne. Ovplyvnenie možno očakávať hlavne u nevyhranených voličov. Keď je niekto pevne rozhodnutý, aj keby dostal niekoľko takýchto informácií, pravdepodobne si pôvodné rozhodnutie udrží.
Robil sa výskum podprahového ovplyvňovania aj na Slovensku?
Pokiaľ viem, nie. Do podvedomia sme nezasahovali. Je to eticky dosť náročná oblasť.
Aký je názor vedy, do akej miery a v akých oblastiach sa dá využívať manipulácia s podvedomím?
V oblasti marketingu a obchodu existujú štúdie, ktoré to nejakým spôsobom potvrdzujú. To, že by sa to používalo aj v iných oblastiach, sa príliš nepublikuje. Američania majú termín „brainwashing“ – prevýchova, vymývanie mozgu. Toto môže byť jeho súčasťou. Americká psychologická asociácia má veľmi podrobné pokyny o tom, čo je v psychológii etické, a čo nie. Občas tým listujeme – aj u nás totiž začína v psychológii prichádzať na pretras otázka, do akej miery sa môžeme ľudí pýtať a čo je už zásah do ich súkromia.
Televízia Nova sa háji tým, že nápis v Peříčku bol dlhší než niektorými zdrojmi uvádzaná jedna dvadsaťpätina sekundy. Možno presne zmerať, akú dĺžku má podprahový obrazový impulz?
Ak ten záblesk vidíte, už čosi tušíte – musí to byť kratšie. Nie je však nejaká norma, pokiaľ sa môže a kam už nie. Možno predpokladať, že týmito vecami sa zaoberajú aj tajné služby a do zahraničia sa takto môžu dostávať rôzne informácie. Takto mohla prenášať informácie Al-Káida prostredníctvom videozáznamov, ktoré potom odvysielala televízia Al-Džazíra. Ale tu už nejde o naše vedomie, ale o zakódované správy určené špecialistom.
Mohol niekto pôsobiť na českého či slovenského diváka anglickými heslami?
Mohol to byť experiment. Istý počet ľudí vie aj anglicky. Je veľmi nepravdepodobné, že to bola náhoda.
Ovplyvňovanie ľudského konania v hypnotickom stave naráža na vnútornú bariéru. Možno takú bariéru vybadať aj pri podvedomom ovplyvňovaní?
Áno, ak je niekto morálne na výške, nemožno mu v hypnóze prikázať, aby zabil. Aj keď bude jesť sviečku a tváriť sa, že je banán. Mechanizmus pôsobenia pri podprahových posolstvách je iný. Ide o veľmi útržkovité informácie. Zatiaľ však neexistujú poznatky o tom, že by sa technickými prostriedkami dokázali prenášať zložité príkazy.
Podprahová reklama teda pôsobí?
Pravdepodobne áno, ale na zvýšení predaja sa môžu prejaviť aj iné vplyvy. Treba brať do úvahy aj to, že čo pôsobí v zahraničí, nemusí zabrať u nás. Čo zapôsobí na amerického voliča, zďaleka nemusí na nášho, a naopak.
(bj)
