1645 - v Levoči sa narodil kníhtlačiar Samuel Breuer (Brewer). V tlačiarni, ktorá vznikla v r. 1623 pokračoval v diele svojho otca Vavrinca, ktorý tlačil filozofickú antickú literatúru, učebnice a v r. 1640 vydal tiež prvý slovenský kalendár. V tejto tlačiarni v r. 1636 vyšiel prvý slovenský tlačený evanjelický spevník Cithara sanctorum, ktorý mal veľký národnouvedomovací význam. Breuerovská tlačiareň vydala počas svojej činnosti 958 publikácií, po smrti Samuela ju viedol jeho syn Ján, po požiaroch v r. 1747 a 1754 však zanikla. S. Breuer zomrel 13. januára 1699 v Levoči.
1860 - v meste Taganrog na Ukrajine sa narodil ruský spisovateľ a dramatik Anton Pavlovič Čechov, jeden z najvýznamnejších poviedkárov svetovej literatúry, novátor dramatickej tvorby. Pôvodným povolaním bol lekár, neskôr sa plne venoval literatúre. Najvýznamnejšie novely: Step, Čierny mních, Dáma s psíkom, drámy: Tri sestry, Čajka, Ujo Váňa, Višňový sad. Zomrel 15. júla 1904 v nemeckom meste
1866 - narodil sa francúzsky prozaik, dramatik, hudobný teoretik a literárny historik Romain Rolland. Bol profesorom dejín hudby na parížskej Sorbonne. Autor životopisov významných osobností: Život Beethovena, Život Michelangela, Život Tolstého a i. Ďalšie romány: Ján Krištof, Dobrý človek ešte žije a novely: Peter a Lucia. Tiež autor divadelných hier: Vlci, Danton, Štrnásty júl. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1915). Zomrel 31. decembra 1944.
1879 - v Skalici sa narodil slovenský dramatik, národný buditeľ a evanj. kňaz Jozef Hollý. Úspešný dramatik, jeho hry Márnotratný syn, Kubo, Geľo Sebechlebský, Amerikán boli úspešné aj vo filmových, televíznych i operných adaptáciách. Popri hrách Ferka Urbánka ich často hrávali ochotnícke súbory. Otec výtvarníčky Eleny Holéczyovej a herca a režiséra Martina Hollého st., starý otec filmového režiséra Martina Hollého ml. Zomrel 3. novembra 1912 v Moravskom Lieskovom.
1912 - v Bystrej sa narodil prozaik, najvýznamnejší predstaviteľ naturizmu František Švantner. Autor baladických noviel: Malka, Dáma a románov: Nevesta hôľ a Život bez konca. Zachytil v nich harmonický vzťah dedinského človeka k prírode. Jeho dielo bolo viackrát sfilmované. Zomrel 13. októbra 1950 v Prahe.
1919 - vo Valašských Kloboukoch sa narodil publicista, prozaik a básnik Ladislav Mňačko. Detstvo a mladosť prežil v Martine. Od r. 1940 bol za pokus o prekročenie nemecko-holandských hraníc väznený a na nútených prácach v Nemecku. V r. 1944 ušiel a zapojil sa do partizánskeho hnutia na Valašsku. V r. 1945 vstúpil do komunistickej strany, redaktor v Rudom práve, Pravde. V r. 1948 vítal komunizmus, od polovice 50. rokov sa však stal kritikom dobových spoločenských deformácií. V r. 1967 na protest proti antiizraelskej kampani čs. vlády emigroval do Izraela a bol zbavený čs. občianstva. V r. 1968 sa vrátil a zapojil sa do obrodného procesu. Po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy odišiel do emigrácie v Rakúsku. Po angažovanej poézii, budovateľských hrách a poviedkach vzbudil ohlas jeho román z prostredia partizánskych bojov Smrť sa volá Engelchen. Moderné výrazové prostriedky použil v novelistike 60. rokov: Oneskorené reportáže, Dlhá biela prerušovaná čiara. Román Ako chutí moc je konkrétnym obrazom i symbolom politického mechanizmu komunistického režimu. V politickej eseji Siedma noc sa pokúsil zachytiť pocity občana prežívajúceho prvé dni vpádu sovietskych vojsk do ČSSR. Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave.
