BRUSEL, VIEDEŇ – Hoci Benešove dekréty nespĺňajú súčasné normy ľudských práv, ide o historický dokument, v súčasnosti bez právnych účinkov. Európska komisia preto nemení svoj postoj k nim, nepovažuje ich za súčasť prístupových rokovaní a nežiada ich zrušenie. Českého ministra zahraničných vecí Jana Kavana o tom včera v Bruseli ubezpečil komisár pre rozšírenie Günter Verheugen.
Jediné, čo komisiu v kandidátskych krajinách zaujíma, je, aby nebola v platnosti diskriminačná legislatíva. Komisia to neustále sleduje a ak by platnosť takýchto zákonov zistila, požiada o nápravu. „To sa však zatiaľ nestalo,“ povedal Verheugen.
Komisár neočakáva žiadne nové závery ani z právnej analýzy Benešových dekrétov, ktorú sa chystajú vykonať právni experti Európskeho parlamentu.
O dekrétoch včera hovoril aj rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel. Myslí si, že by mala byť zaručená ich právna neúčinnosť ešte pred vstupom Česka do Európskej únie. Odstránenie či „rušenie“ dekrétov však odmieta ako bezpredmetné. Schüssel to povedal pre denník Tiroler Tageszeitung.
„Treba si spresniť: tzv. Benešove dekréty nemôžu byť odstránené, pretože okrem iného zahŕňajú aj základné predpoklady samostatnosti Československa. To je úplne v poriadku a nikto by to nemal spochybňovať,“ povedal Schüssel. Potom je tam však niekoľko dekrétov, ktoré sú sporné, ale ani tie nemožno „odstrániť z dejín,“ a to preto, že existovali. „Nesmú mať však žiadnu právnu účinnosť (pre súčasnosť). To musí byť dané najavo,“ zdôraznil.
(tasr, čtk)
