Tisíce rozhnevaných moslimov so zelenými zástavami v rukách podpálili včera podľa vzoru svojich sýrskych spoluveriacich budovu dánskeho veľvyslanectva v Bejrúte. FOTO - TASR/EPA
DAMASK, BEJRÚT, KODAŇ - Dánske ambasády v moslimskom svete horia. V sobotu rozvášnený dav podpálil misiu v Sýrii, včera zaútočili na budovu zastupiteľstva v Libanone. Radikáli napadli aj misie v Indonézii či v palestínskej Gaze. Terčom sú aj nórske budovy.
Severské krajiny sa stali v moslimskom svete nepriateľom. Na vine sú karikatúry proroka Mohameda, ktoré najskôr zverejnil dánsky denník Jyllands-Posten, neskôr nórsky kresťanský časopis a v posledných dňoch séria európskych novín. Islam zakazuje akékoľvek znázorňovanie Mohameda a moslimovia to považujú za hrubú urážku.
Politici nie sú nadšení, že médiá karikatúry zverejňujú. Dôrazne však odmietajú násilie, ktoré sa stupňuje vo všetkých moslimských krajinách. Proti včera vystúpili lídri Euópskej únie, ale aj Spojených štátov a umiernení moslimskí predstavitelia.
Pôvodne pokojná sobotňajšia demonštrácia pred dánskym veľvyslanectvom v sýrskom Damasku sa polícii veľmi rýchlo vymkla spod kontroly. Niekoľko tisíc protestujúcich zapálilo pred vchodom požiar. Prenikli aj do budovy, odkiaľ začali vyhadzovať zariadenie a nábytok. V budove, v ktorej sídlia aj švédske a čilské zastupiteľstvo, nikto nebol, pretože bol voľný deň. Neskôr sa to isté zopakovalo aj na nórskom veľvyslanectve.
Včera sa odohrali podobné scény aj v susednom Libanone. Približne 20 000 ľudí, ktorých nezastavil ani slzný plyn a vodné delá, sa zhromaždilo pred budovou dánskej ambasády. Tá sa po chvíli ocitla v plameňoch, prišlo aj k rozbíjaniu áut a pokusu o útok na kostol v blízkej kresťanskej štvrti.
Demonštrantov zvážali na miesto autobusy z celej krajiny. Časť účastníkov poukazovala na to, že protest mal byť pokojný, a tak prišlo k vzájomným potýčkam aj medzi nimi.
Dánsko a Nórsko ostro kritizovali Sýriu a Libanon za to, že nezabránili útokom na diplomatické misie. Svojich občanov vyzvali, aby obe krajiny čo najskôr opustili. Podporili ich aj USA, podľa ktorých prišlo k vážnemu porušeniu diplomatických zvyklostí.
"Toto nemá s islamom nič spoločné," povedal v televízii libanonský premiér Faud Siniora. "Destabilizácia a vandalizmus podávajú nesprávny obraz islamu. Toto nie je cesta k obrane proroka Mohameda."
Šéfredaktora jordánskeho týždenníka Šihán, ktorý prišiel už vo štvrtok pre zverejnenie niektorých Mohamedových karikatúr o prácu, v sobotu na príkaz štátneho prokurátora zatkli. Džihad al-Momami sa bráni tým, že že ich publikoval preto, aby mali ľudia jasnú predstavu, proti čomu vlastne protestujú.
Irán v sobotu oznámil, že prehodnotí obchodné vzťahy s krajinami, v ktorých karikatúry zverejnili. Do Teheránu povolal svojho ambasádora z Kodane. Predstavitelia odbojových militantných skupín v Iraku vyzvali stúpencov na útoky proti dánskym jednotkám a na únosy dánskych civilistov.
Dva rozdielne protesty sa konali v sobotu v Dánsku. Ľavicoví aktivisti podporovaní miestnymi moslimami karikatúry odsúdili. Sloboda podľa nich neznamená zraňovanie presvedčenia iných. Krajná pravica naopak demonštrovala proti "zhovievavosti dánskej elity k nedávnym útokom moslimov proti našej krajine a vlajke".
(reuters, čtk, sita, tasr, ma)
Médiá majú dilemu: Ide naozaj o slobodu slova?
Karikatúry proroka Mohameda z dánskeho denníka Jyllands-Posten zverejňuje stále viac európskych novín. Pre väčšinu liberálnych denníkov je to jasné: Ide o slobodu slova.
Mnohí uznávajú, že kresby nie sú práve najšťastnejšie. Trvajú však na tom, že noviny majú právo zverejniť ich. Odlišný prístup majú britské a americké médiá. Tam sa zatiaľ, okrem malých výnimiek, kresby v tlači neobjavili. Niežeby angloamerické médiá nemali starosť o slobodu slova, šéfredaktori však tvrdia, že karikatúry sú v prvom rade lacnou urážkou, ktorú nemusia šíriť ďalej.
"Nespĺňajú štandardy toho, čo v našom denníku zverejňujeme. Máme svoje štandardy, čo sa týka jazyka, náboženského a rasového cítenia a dobrého vkusu," povedal pre časopis Editor and Publisher šéfredaktor denníka The Washington Post Leonard Downie.
Americké noviny riešia ešte jeden problém. Vedia, že karikatúry zverejniť nechcú, na druhej strane sa však obrázky stali spravodajskou témou a povinnosťou novín je ľuďom dať možnosť urobiť si vlastný názor. Väčšina šéfredaktorov však tvrdí, že úplne stačí, ak kresby detailne opíšu. (kos)
