Povedali ste, že zmluvy o výhradách svedomia by mali byť jasnejšie a mohli by obsahovať vetu, že samy osebe nikomu nezakladajú právo na výhradu svedomia. Budete presadzovať takúto úpravu zmlúv?

"Taká úprava by pomohla, aby boli vylúčené pochybnosti. Navrhol som to v diskusii, možno by sme to ešte mohli navrhnúť v prípade našej zmluvy listom ministrovi spravodlivosti. Treba jasnejšie interperetovať právne postavenie zmlúv. Podľa mňa zmluva nie je samovykonateľná a ani katolíci, ani evanjelici nedostanú iné práva ako iní občania, až parlament v konkrétnom zákone, za presne definovaných podmienok určí túto možnosť (využiť výhradu svedomia - pozn. red.) ako právo pre všetkých občanov."

Obavy vyvoláva aj to, že zmluvy rozdeľujú občanov na kategórie, jedni majú medzinárodnú zmluvu, iní vnútroštátnu, ale potom je tu skupina občanov, ktorá bude právom na výhradu svedomia dotknutá, no o jej právach ani jedna zmluva nehovorí.

"Ani jednou zmluvou nemôže byť právo druhej strany dotknuté, až zákon upraví konkrétne uplatňovanie výhrady svedomia a nebudú nijaké kategórie občanov."

Ak presnejšie právo na výhradu svedomia upravia zákony, načo sú potom dobré zmluvy s cirkvami?

"Zmluva je mostíkom od všeobecnej deklarácie o ľudských právach, ktorá hovorí o slobode svedomia, a zákonmi, ktoré by presne upravili a umožnili povedať - toto mi svedomie nedovoľuje. Ak by slovenská legislatíva bola vymedzila možnosti slobody svedomia skôr vzhľadom na všeobecnú deklaráciu, ako trebárs v Rakúsku, kde nemajú dohody s cirkvami, nebolo by treba hovoriť o nijakých zmluvách ani u nás."