Pakistanskí novinári na protestoch v Islamabade dali najavo, čo si myslia o zverejnení karikatúr v západných krajinách. FOTO - SITA/AP |
h obrázkov, ktoré už tretí týždeň poháňajú protesty moslimov na celom svete. Pozorovatelia sa pýtajú, na čo je to dobré? Redakcia odpovedá: aby sa nezabudlo na slobodu prejavu. Francúzske moslimské organizácie sa pokúsili týždenníku zabrániť v publikovaní obrázkov, súd ich žalobu zamietol.
Moslimskí politici Západ obviňujú z pokrytectva a "dvojitých štandardov," keď slobodou tlače ospravedlňujú zverejnenie karikatúr. "A čo sloboda prejavu, keď ide o antisemitizmus? Vtedy táto sloboda nie je, vtedy je to zločin," povedal včera predseda Ligy arabských štátov Amr Musa.
Do ofenzívy sa zapojili aj islamskí hackeri. Napadli asi tisíc dánskych webových stránok a pridali na ne texty oslavujúce islam a odsudzujúce karikatúry. Organizácia Zone-H, ktorá monitoruje tieto aktivity, uviedla, že stránky napádajú jednotlivci aj organizované skupiny.
Vo víre mediálnych prestreliek, pokojných aj násilných demonštrácií sa zabúda, že karikatúry sú z hľadiska životnosti novinových správ "staré". Vznikli v septembri a vtedy si ich až na niekoľko pobúrených reakcií dánskych moslimských združení nikto nevšimol. Teraz sa špekuluje, prečo ich niekto vytiahol.
Názory sú rôzne: od stanoviska iránskeho režimu, že je to izraelský komplot a pomsta za víťazstvo Hamasu vo voľbách (tie však boli v januári), cez kázne v Saudskej Arábii, že je to pokus rozoštvať kresťanov a moslimov až po vysokého úradníka americkej vlády a libanonského politika, ktorí tvrdia, že za všetkým je Sýria. Tá vraj obrázky rozšírila, aby "odpútala" pozornosť, ktorú jej média venovali pre podozrenia, že stojí za vraždou libanonského premiéra Rafika Harirího.
Isté je, že celé sa to začalo hnevom dánskych moslimov. Ich šéf Ahmed Abu Laban s karikatúrami obchádzal veľvyslanectvá arabských krajín v Kodani. Ich vyslanci žiadali o stretnutie premiéra Rasmussena, ale ten ich v polovici októbra odmietol s tým, že vláda nebude zasahovať do slobody prejavu.
Dánski moslimovia to považovali za urážku a rozhodli sa informovať moslimský svet. Cez internet, textovými správami a po priateľoch o karikatúrach informovali konzervatívne náboženské kruhy v Egypte a Saudskej Arábii. Guardian aj BBC naznačujú, že Labanova misia okrem obrázkov v denníku Jyllands-Posten šírila aj karikatúry zobrazujúce proroka s tvárou prasaťa či zoofilné obrázky. Podľa diváka BBC časť týchto obrázkov pochádzala z internetovej stránky recesistickej francúzskej súťaže v "prasacom kvičaní".
Autor: mik