V dokumente zaoberajúcom sa situáciou v oblasti ľudských práv v jednotlivých častiach sveta v roku 2001 americké ministerstvo zahraničných vecí konštatuje, že najväčším víťazstvom roka v tomto smere bolo zvrhnutie vlády fundamentalistického hnutia Taliban v Afganistane.
V úvode správy USA poukazujú na nedodržiavanie ľudských práv v Uzbekistane, Turkménsku, Kirgizsku, Saudskej Arábii, ak aj v Izraeli, Rusku a Turecku.
Na čiernom zozname sa nachádza aj Bielorusko, Mjanmarsko, Čína, Kolumbia, Kuba, Keňa, Libéria, Irán, Irak, Mexiko, Severná Kórea, Sudán, Ukrajina, Vietnam a Zimbabwe.
V Číne sa podľa autorov správy úrady snažili zneužiť myšlienku "vojny proti terorizmu" na ospravedlnenie zásahov proti moslimským separatistom z radov príslušníkov ujgurskej menšiny v provincii Sin-ťiang.
Podobným prípadom je aj Rusko. Tamojšie úrady totiž podľa autorov správy použili rovnaký argument pri zásahoch proti Čečencom. Operácie na zlikvidovanie separatistov často sprevádzali správy o zmiznutiach, vydieraní, mučení, popravách bez súdu.
Čína sa stala terčom kritiky aj za prenasledovanie členov náboženského hnutia Fa-lun-kung a potláčanie "aktivít vnímaných ako snahy o obhajovanie tibetskej nezávislosti alebo separatizmu".
Výročná správa kritizuje skutočnosť, že v Bielorusku sa udržal pri moci kontroverzný prezident Alexander Lukašenko aj napriek početným správam o aktivitách jeho "čát smrti", zasahujúcich proti nepriateľom jeho režimu.
V Uzbekistane, ktorý je jedným z najdôležitejších stredoázijských spojencov USA vo vojenskej oblasti, zostávajú vo väzbe tisíce ľudí obvinených zo spáchania zločinov proti ústave. Ide väčšinou o moslimov odmietajúcich oficiálnu štátom schválenú verziu ich náboženstva, konštatuje dokument amerického ministerstva zahraničných vecí.
Washington kritizuje postavenie médií v mnohých krajinách Strednej Ázie, pričom v tejto súvislosti najnovšie menuje aj Kazachstan a Kirgizsko. Nezávislé médiá "doslova neexistujú v Turkménsku", uvádza.
Saudská Arábia, ktorá poskytla dôležitú základňu pre letecké útoky proti Talibanu, sa stala terčom kritiky ministerstva zahraničných vecí za prekážky, ktoré kladie vyznávačom nemoslimských náboženstiev. V správe sa uvádza, že saudskoarabská vláda nikdy jasne nevysvetlila, čo myslí vyjadrením, že nemoslimovia môžu vykonávať svoje náboženské rituály v súkromí.
Spojené štáty kritizujú aj uplatňovanie nútených prác v Mjanmarsku, využívanie detských vojakov vo vojnových konfliktoch na Srí Lanke, v Rwande, Burundi a Sudáne, obmedzovanie činnosti nemoslimov v Sudáne, násilie a zastrašovanie opozície v Zimbabwe.
Správa poukazuje aj na obchodovanie s viac ako 700.000 mužmi, ženami a deťmi, prevažne z východnej Európy, bývalého Sovietskeho zväzu a juhovýchodnej Ázie.
Washington v dokumente útočí na "palestínskych teroristov", kritizuje však zároveň aj Izrael kvôli spôsobu potláčania palestínskeho povstania, pri ktorom izraelské sily podľa autorov používajú "nadmernú silu".
Správa kritizuje za zabíjanie, zranenia a zlé zaobchádzanie s väzňami obe strany blízkovýchodného konfliktu. Pripomína, že ani jedna zo znepriatelených strán neimplementovala žiaden aspekt mierových návrhov vypracovaných pod dohľadom USA.
Niektoré blízkovýchodné štáty, napr. Bahrajn, Katar a Omán, však "iniciovali kroky vedúce k demokratickým praktikám a pluralizmu vo verejnom živote", uvádza sa v dokumente.
Správa však poukazuje aj na problémy s obchodovaním s ľuďmi v Nemecku, Francúzsku a Taliansku.
V Nemecku je do istej miery obmedzovaná sloboda združovania a existuje istá diskriminácia voči scientológom. Vyskytujú sa prípady násilia namiereného proti menšinám, konštatuje Washington.
Autori kritizujú aj hrubé zaobchádzanie so zadržiavanými, predovšetkým z radov cudzincov, a nadmerné používanie sily zo strany úradov vo Francúzsku.
V Taliansku polícia podľa výročnej správy využívala "nadmernú silu proti národnostným menšinám a demonštrantom". "Polícia odmietla poskytnúť právnika niektorým osobám zadržaným pri protestoch antiglobalistov," upozorňuje americké ministerstvo.
2 sla pel
