Väčšina poslanov hlasovala za bezplatné školstvo. Pri rozhodovaní im zrejme pomohli aj vyčítavé nápisy na tričkách študentov - je päť minút po dvanástej. Svojimi hlasmi poslanci rozhodli, že štát má dosť peňazí na to, aby zaplatil všetkým vysokoškolákom štúdium, aj aby dal pedagógom podstatne vyššie platy ako doteraz. Či na to peniaze naozaj sú, nie je dôležité - to bude riešiť ďalšia vláda.
FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Prvý apríl bude pre vysoké školy naozaj bláznivým dňom. Do platnosti vstúpi naraz niekoľko zákonov, ktoré zmenia chod univerzít: nový zákon o vysokých školách, zákon o vede a technike, zákon o Slovenskej akadémii vied, zákon o verejnej službe, Zákonník práce. Avizované zmeny už teraz spôsobujú hlavybolenie mnohým zamestnancom školstva. Aj preto, že stále majú len matnú predstavu o tom, čo sa bude diať.
„Neviem sa vám vyjadriť ohľadom nového vysokoškolského zákona, pretože ešte neviem, ako vyzerá konečná verzia, ktorú schválil parlament,“ povedal nám Karol Félix, prorektor pre vzdelávanie nitrianskej univerzity Konštantína Filozofa. To isté skonštatoval i profesor Peter Škultéty, prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. S návrhom zákona, ako ho pozná, však nie je spokojný: „Myslím si, že je reálny predpoklad, že prezident zákon o vysokých školách vráti do parlamentu.“
Napriek tomu, že šéfovia univerzít presne nevedia, čo sa vlastne schválilo a čo majú robiť, zákon začne platiť už o 27 dní. Navyše, aby všetko prebehlo bez problémov, musí sa ešte schváliť 15 vyhlášok., z toho 3 do 1. apríla. „Bude to krkolomné a bude to bolieť. Ale ministerstvo to spolu s vysokými školami musia stihnúť. Už nie je o päť minút dvanásť, ale päť minút pod dvanástej. Jednoducho sme nemohli schvaľovanie zákona dlhšie odkladať,“ povedal pre SME generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl na ministerstve Peter Mederly.
Zmien bude viac než dosť (pozri prehľad na II. strane). Samotný zákon má 114 paragrafov a zásadne mení doterajší chod univerzít.
Keďže je však času na zmeny málo, šéfovia univerzít sa obávajú, že sa to odrazí na kvalite služieb, ktoré budú školy ponúkať. „Napríklad - od septembra sa zavádzajú nové typy vysokoškolského štúdia: bakalárske, magisterské a doktorské. Za taký krátky čas však nemožno vypracovať nové dokumenty. Nový študijný poriadok musí schváliť akademický senát vysokej školy a musí byť registrovaný na ministerstve školstva. Ku kreditnému systému má byť stanovený predpis, ktorý ešte nie je. Ak sa to do septembra stihne, bude to len pre formu a pre kvalitu vysokých škôl to bude znamenať výrazný krok späť,“ tvrdí Peter Škultéty z Univerzity Komenského.
P. Mederly však opravuje: „Pozor, nové študijné programy musí škola zaviesť až od septembra 2004.“
Pre študentov je ale najpodstatnejšie, že za externé ani denné štúdium sa platiť nebude.
Platiť sa bude len vtedy, ak študent prekročí stanovenú dĺžku štúdia. „Napríklad ak je v trojročnom bakalárskom štúdiu a prvý ročník si zopakuje, v treťom ročníku začne za štúdium platiť - lebo študuje už štvrtý rok. Výšku poplatku stanoví vysoká škola a môže maximálne dosiahnuť približne polovicu reálnych nákladov školy na študenta,“ vysvetlitl Peter Mederly.
Pre študentov je tu však aj zlá správa. Vysoké školy v týchto dňoch začali tvrdiť, že externú formu štúdia za takýchto podmienok neotvoria. Rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici M. Murgaš spočítal, že ak tak urobia všetky vysoké školy, o možnosť študovať príde asi 30-tisíc mladých ľudí.
