
Dôsledky novoprijatého zákona na seba nedali dlho čakať - vysoké školy začínajú znižovať počty študentov-externistov. Predseda Liberálno-demokratickej únie Ján Budaj pre TASR povedal, že správnym riešením malo byť prijatie takého zákona, ktorý by počet študentov zvyšoval, a nie znižoval. FOTO - ARCHÍV
Ministerstvo školstva predložilo na rokovanie do parlamentu tri varianty spoplatnenia vysokoškolského štúdia: spoplatniť všetko, spoplatniť len externé štúdium a nespoplatniť nič. Zvíťazil tretí. A aj preto, že členovia Strany demokratickej ľavice sa takmer vyhrážali, že na inú možnosť nepristúpia.
Známy slovenský politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že zo strany SDĽ šlo o predvolebný ťah. „Môžu to využiť vo svojom predvolebnom zápase a poukazovať na to, že to boli oni, kto zachránil bezplatné školstvo. SDĽ brala do úvahy práve to, aké môžu byť reakcie občanov na zavedenie poplatkov v školstve.“ Dodáva, že na bezplatné školstvo sa SDĽ profilovala už od 98. roku, bolo to ich zaklínadlom. „Veľmi im to síce nepomohlo, ale je to vec, ktorej sa držia.“
Väčšina poslanov teda hlasovala za bezplatné školstvo. Ťažko povedať, či im pri rozhodovaní pomohli aj vyčítavé nápisy na tričkách študentov - je päť minút po dvanástej. Svojimi hlasmi poslanci rozhodli, že štát má dosť peňazí na to, aby zaplatil všetkým vysokoškolákom štúdium (vrátane tých, ktorí po skončení školy odídu do zahraničia), aj aby dal pedagógom podstatne vyššie platy ako doteraz. Či na to peniaze naozaj sú, nie je dôležité. Táto starosť padne na plecia ďalšej vlády - pre tento rok je totiž financovanie externistov vyriešené a vyššie platy by mali pedagógovia dostať až od 1. januára 2003.
„Budúca vláda sa ocitne vo veľmi komplikovanej situácii. Bude musieť zaplatiť to, o čom sa teraz rozhodlo a zároveň bude musieť pristúpiť k systémovým riešeniam, ktoré budú dosť bolestivé,“ súhlasí Mesežnikov. Možno príde na rad i klasické riešenie - novela zákona. „Nový vysokoškolský zákon je len malý krôčik, ktorý systémovo nevyriešil otázku spoplatnenia a preto sa bude treba k tomu vrátiť.“
Aj funkcionári z ministerstva školstva (nečlenovia SDĽ), ktorí pracovali na návrhu nového zákona o vysokých školách, sa zhodujú, že najlepšie by bolo spoplatniť celé štúdium. „Ale keď už na to nebola politická vôľa, je dobré, že štúdium ostalo bezplatné,“ tvrdí štátny tajomník Martin Fronc i generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl Peter Mederly. „Platiť len za externé štúdium bola najhoršia možnosť. Ako by sme totiž regulovali to, že školy by uprednostňovali prijímanie na externé štúdium, a nie denné? A prečo by externí študenti mali platiť a denní nie?“ SOŇA REBROVÁ