Vysoké školy boli doteraz (vlastne ešte sú) štátnymi rozpočtovými organizáciami. Nemali vlastný majetok, spravovali majetok štátu. Hlavným zdrojom peňazí boli pre nich štátne dotácie. Školy si síce mohli privyrábať, peniaze však museli odviesť štátu. Podobne to bolo i so štátnymi dotáciami - ak škola dokázala časť z nich ušetriť, bolo jej to nanič - musela ich vrátiť do štátnej kasy a ešte sa jej na budúci rok aj ubralo. Ak naopak, urobila dlhy, nič sa nestalo - na budúci rok sa jej - ak to bolo možné - pridalo.
PLATENIE ZA ŠTÚDIUM
Hoci aj doteraz bolo štúdium bezplatné, napriek tomu sa za externé štúdium vo väčšine prípadov platilo (platí). Školy alebo eseročky uzatvárali so študentmi zmluvy o platení, ktoré si poisťovali slovkom „dobrovoľný“ poplatok - za priestory, pomôcky, energie. Externisti zaplatili za štúdium od 10- do 45-tisíc korún ročne. Hoci tento systém fungoval „na hrane zákona“, nikdy nebol právne napadnutý ako trestný.
TYPY VYSOKÝCH ŠKôL
Na Slovensku doteraz existovali väčšinou len univerzity, neuniverzitné vysoké školy nie. Tento „hybrid“ nám zabezpečil popredné miesto na svete v počte univerzít na obyvateľa. Vo svete sa však univerzitami nazývajú len školy, ktoré poskytujú doktorandské a magisterské štúdium. Tie školy, ktoré poskytujú bakalárske štúdium, sa nazývajú neuniverzitnými alebo odbornými vysokými školami. U nás sa bakalárske štúdium doteraz nepovažovalo za vysokoškolské vzdelanie.
RIADENIE
Krátko po revolúcii dostali fakulty výrazné právomoci, aby sa zabránilo politickému vplyvu na akademické prostredie. Postupne sa však právna subjektivita fakúlt stala jednou z príčin neefektívneho riadenia vysokých škôl a nulovej vnútroškolskej mobility. Vysoké školy dnes nevyzerajú ako kompaktné celky, ale ako konfederácie nezávislých fakúlt, so spoločným rektorom a názvom. Vo svete však takýto model (až na pár výnimiek) nefunguje.
KLADIVO NA NESCHOPNÝCH PEDAGÓGOV
Doteraz študenti nemali veľa možností vyjadrovať sa ku kvalite svojich pedagógov. Ani sa do toho väčšine z nich veľmi nechcelo - vzhľadom na to, že štúdium je bezplatné, nepožadajú zaň veľkú kvalitu. Pre študentov je v tejto situácii lepšie, ak je učiteľ benevolentejší a dáva im dobré známky za málo „muziky“.
Zdroj: Občianske oko
Po novomHOSPODÁRENIE S MAJETKOM
Po novom budú vysoké školy neštátne verejnoprávne inštitúcie s vlastným majetkom - prejde na ne majetok štátu. Vysoké školy budú samostatne hospodáriť. Ak niečo zarobia alebo ušetria časť štátnej dotácie, budú si môcť tieto peniaze ponechať. Veľký rozdiel však bude v tom, že ak sa škola začne „topiť“ v dlhoch, môže na ňu byť vyhlásený konkurz a môže aj skrachovať - a už to nemusí byť beztrestné, ako doteraz. Na hospodárenie VŠ bude dohliadať správna rada.
PLATENIE ZA ŠTÚDIUM
Po novom by malo byť štúdium naozaj bezplatné. Škola nesmie podmieniť prijatie žiaka na školu finančným darom. Ak to urobí, poruší zákon. Študent bude platiť za štúdium len vtedy, ak si predĺži štandardnú dĺžku štúdia. Mnohé školy však teraz uvažujú, že externé štúdium radšej úplne zrušia, pretože na to nemajú peniaze. Je možné, že vďaka tomuto ustanoveniu nebude môcť študovať asi 30 000 študentov.
TYPY VYSOKÝCH ŠKôL
Nový vysokoškolský zákon hovorí o troch typoch štúdia - bakalárskom (2-3 roky), magisterskom, inžinierskom a doktorskom (5-6 rokov) a doktorandskom. Mali by vzniknúť neuniverzitné vysoké školy, ktoré sme doteraz nemali. Štúdium má byť navyše kreditné - takýto systém však stojí dosť peňazí, ktoré nemáme. K zavedeniu kreditov stále chýba vyhláška ministerstva školstva. Pozitívom je, že bakalárske štúdium sa časom môže stať rovnako uznávanou formou VŠ štúdia, ako vo svete.
RIADENIE
Aj napriek urputným snahám dekanov prejdú mnohé právomoci do rúk rektorov. Dekani sa sťažujú, že ide o centralizáciu moci ako za komunizmu. Je síce pravdou, že im údajne ostanú také právomoci, ako si s rektorom dohodnú, mnohí si však myslia, že rektori si ponechajú to, s čím sa budú môcť chváliť, a im ostane zvyšok. Systém dohody zrejme zapríčiní, že na každej škole to bude fungovať trochu inak. Zmena podľa zákona nastane i v tom, že dekani už nebudú vystupovať za fakultu, ale v mene univerzity.
KLADIVO NA NESCHOPNÝCH PEDAGÓGOV
Nový zákon ukladá školám povinnosť aspoň raz ročne pomocou anonymnej ankety medzi študentmi zistiť, aký je ich názor na kvalitu pedagógov. Na základe ankety môžu študenti presadzovať aj personálne zmeny. Toto „kladivo“ však môže byť i zneužité - ak sa študentom nebude nejaký profesor páčiť, pretože je prísny a veľa od nich vyžaduje, môžu ho týmto spôsobom odvolať. Iné by to bolo, ak by sa za štúdium platilo - vtedy by si zrejme naozaj vyberali iba tých najlepších. (sr)
