BANSKÁ BYSTRICA - Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora je spolu s kolegami z horských a podhorských obcí rozhodnutý vytvoriť tlak na štátne orgány a presadzovať výraznejšie kompenzácie. Niektoré obce sa totiž podľa predsedu združenia nemôžu rozvíjať, lebo sú v chránených územiach a národných parkoch. Pre tieto lokality platia obmedzenia, ktoré bránia efektívnemu využívaniu cestovného ruchu.
„Nie sme taká silná ekonomika, aby sme si mohli dovoliť toľko národných parkov. Netreba sa pozerať len na prírodu, aj keď som jej milovník, ale najmä na ľudí, ktorí v týchto oblastiach žijú,“ konštatoval Sýkora.
Obyvatelia horských a podhorských lokalít sú už teraz v mnohom znevýhodnení. Bonita pôdy je 10-krát nižšia ako na juhu a z toho vyplýva aj nižšia daň z nehnuteľností, z ktorej obce žijú. „Štát musí vypočuť náš hlas. Sme dosť silní, nás nedobehnú,“ dodal predseda združenia.
Odborníci tvrdia, že v takmer 90 percentách slovenských horských oblastí sú hospodárstvo, osídlenie, cesty a stavby možné len vo veľmi obmedzenom množstve. Z toho tri štvrtiny územia nie sú veľmi vhodné na cestovný ruch.
Tento rok vyhlásila Organizácia Spojených národov za Medzinárodný rok hôr. V rámci neho sa sústreďuje pozornosť aj na zabezpečenie prosperity obyvateľov hôr, pretože OSN zaznamenala šíriacu sa chudobu a úpadok tradičných vedomostí v týchto oblastiach. Významný vedec profesor Rudolf Midriak sa obáva, že do kategórie chudoby sa už dostávajú aj slovenské horské oblasti.
V horských regiónoch sveta, ktoré zaberajú vyše polovice súše, žije asi 10 percent svetovej populácie, ktorá je od prírodných zdrojov hôr bezprostredne závislá. Spomínané oblasti, azda s výnimkou vyspelej Európy, sú však charakteristické značným stupňom chudoby.
DANIEL VRAŽDA
