Helenin syn - siedmak - mal veľmi zlé vysvedčenie. Helena je zamestnaná, keď príde z roboty, je už príliš unavená na to, aby sa so synom intenzívne učila, ale problém je inde - syn si vôbec neuvedomuje vážnosť situácie. Všetko je pre neho dôležitejšie ako škola.

Internetových čitateľov sme sa spýtali, či majú podobné skúsenosti so svojimi deťmi a čo by Helene poradili.

Už je trochu po termíne. Začať učiť syna k zodpovednému prístupu k škole a vzdelaniu bolo treba oveľa skôr. Teraz, keď sa k tomu pridružila puberta, už, žiaľ, rodičia veľa nezmôžu. Situáciu len zhoršia. Syn môže zanevrieť nielen na školu, ale aj na rodinu.

r r r

Ak Helena sama nevládze a nevie sa s ním učiť, môže mu zaplatiť doučovanie a dozerať, aby tam naozaj chodil a učil sa. A stojí za to premôcť únavu, ak ide o decko a jeho budúcnosť, nie?

r r r

Požadovať od 13-ročného chlapca, aby si uvedomoval, aké je vzdelanie dôležité, je naivné. Máloktorý chlapec v jeho veku sa učí sám od seba. Matka sa s ním mala už od začiatku školskej dochádzky každý deň učiť. Predmety, ktoré sama nezvláda, mala dať už dávno doučovať. Že je učenie dôležité, pochopí chlapec až v dospelosti. V tomto veku je to jedine na rodičoch, ako sa postavia k synovej budúcnosti.

r r r

Som štvrták na gympli a nikto z rodičov sa so mnou asi od druhej triedy základky neučil. Rád by som vedel, koľkí z vás sa so svojimi deťmi pravidelne doma učíte. Napísali ste to, ako keby bola mama chlapca vinná tým, že sa so svojím synom neučí. To je smiešne, nepoznám nikoho, kto by sa v siedmej triede učil doma s rodičmi. A kto z rodičov má čas na detailné skúšanie detí z nejakého učiva? To, že sa syn nechce učiť, je podľa mňa len tým, že v tom nevidí zmysel. Mohla by pomôcť motivácia (napríklad darčeky), no ak začne nosiť lepšie známky, myslím, že si na ne zvykne a už ho bude mrzieť, keď dostane päťku alebo štvorku. Treba len narušiť stav, že štvorka je obyčajná známka.

r r r

Rodičia naozaj nemajú nad deckom stáť, skúšať ho a kontrolovať. Pokiaľ však dieťa "nenaučia učiť sa", t. j. plniť svoje povinnosti, tak v sedmičke už toho veľa nanarobia. Povedal by som, že tvoji rodičia ťa stihli naučiť učiť sa tak skoro, ako bolo treba. Nie je to tvoja zásluha - nepresvedčíš ma, že už ako osemročné dieťa si bol vybavený takým pocitom zodpovednosti, že si sa učil sám od seba.

r r r

Načo sa treba učiť? O deviatakov sa stredné školy bijú, odkedy sú financované podľa počtu žiakov a odkedy počet žiakov klesá. Dnes sa s trojkami dostane hocikde a na priemyslovky a učilištia berú aj štvorkárov. Vzdelanie stráca kvalitu a hodnotu. O chvíľu si budú tí, čo chcú pre deti dobré vzdelanie, platiť súkromné elitné školy.

r r r

Synovi treba ukázať, aké dôsledky to má na matkin život. Starosti, trápenie. Ukázať mu príklady ľudí z okolia, ktorí sa majú dobre vďaka vzdelaniu. Potom určiť reálne ciele - v tomto a tomto polroku budeš mať takéto známky, denne sa budeš učiť dve hodiny - a podobne. Trvať na plnení si povinností v škole i doma.

r r r

Ja som tiež chodila z práce unavená. Na prvom mieste však musí byť syn a treba s ním veľkú trpezlivosť. Je v ňom vzdor voči okoliu a sám sa s tým nevie vyrovnať. V prvom rade s ním musí rozprávať, keď je na to vhodná chvíľa. Treba mu pomôcť, ale nie násilím. Ide to pomaly, ale isto.

r r r

Naši boli rozvedení, mama chodila domov večer o ôsmej. A ja som sa neučieval. Jediné, čo som robil, že pred písomkou som si písal ťaháky, aby som mal dobrú známku. Prechádzal som vždy bez trojok. Keď som bol v ôsmej alebo v deviatej triede, tak som si sám od seba povedal, že ak ďalšie štyri roky odfláknem, pocítim to ďalších cca 60 rokov, ale ak poriadne zaberiem, budem sa mať v živote dobre. Mama mi to stále hovorila, ale nikdy som nad tým neporozmýšľal. Keby som to flákal doteraz, bola by šanca, že skončím ako bezdomovec. Teraz som na gymnáziu v druhom ročníku, takže mi stačia už len dva roky makačiek, a potom by som mal vysokú spraviť v pohode.