Prvý film podľa predlohy Jacka Londona vznikol pred takmer sto rokmi
Kinematografia bola ešte v úplných začiatkoch, keď si začala požičiavať príbehy Jacka Londona. Volanie divočiny sa dostalo do filmu už v roku 1908, o päť rokov neskôr bola nakrútená prvá verzia Morského vlka. Čoskoro sa začal objavovať aj Biely tesák, vždy mierne obmenený. Londonove predlohy skončili najčastejšie ako televízne filmy, s približne rovnakým odstupom sa k nim vracali filmári z východnej i západnej Európy.
V Spojených štátoch zas vznikla slávna filmová verzia Morského vlka. Hlavnú úlohu lodného kapitána Wolfa Larsena zahral Edward G. Robinson. Kabát, ktorý mal oblečený, sa ako rekvizita zachoval dodnes, a to vo výbornom stave. Ešte je na ňom značka štúdia Warner Bros., s poradovým číslom produkcie a dátumom nakrúcania.
(kk)
Tulák po hviezdach i brlohochMeno Johna Griffitha nehovorí nič ani najväčším znalcom literatúry. Keď však povieme Jack London, je to iné. Kto by nepoznal toto zvučné meno?
Narodil sa roku 1876 v San Franciscu ako nemanželský syn pokútneho astrológa. V čase jeho dospievania nebolo toto mesto pochopiteľne centrom beatnikov, nesídlilo v ňom Ferlinghettiho kníhkupectvo ani vydavateľstvo City Lights a Jack Kerouac, ktorý si zo San Francisca urobil mekku svojho túlania po Amerike, ešte nebol na svete.
London poznal celkom iné San Francisco: ako mesto rozbitých ulíc, tovární, v ktorých pracoval odmalička, a krčiem. Boli doby, keď pracoval 18 hodín denne za desať centov na hodinu. S takouto výbavou na celý život sa musel stať rebelom i individualistom, ľavičiarom i naivným socialistom.
Šestnásťročný si kúpil plachetnicu menom Razzle Dazzle a začal pirátsky loviť ustrice. Jeho príjmy išli prudko hore a jeho závislosť od alkoholu úmerne k nim. Ako 17-ročný sa dal dohromady s istou Sofiou Sutherlandovou. Nebola to však nijaká dáma, ale plachetnica. Roku 1906 sa vybral na Klondike ryžovať zlato s Darwinom a Marxom vo vrecku.
Jeho alkoholická kariéra bola taká bohatá, že ku koncu života mohol napísať svoje alkoholické pamäti John Barleycorn, ktoré u nás vyšli pod názvami Démon alkohol či Majster alkohol. Podobný podtitul "spomienky alkoholika" nesie aj Londonova štylizovaná autobiografia Martin Eden. Náš popredný odborník na problematiku alkoholizmu doktor Novotný položartom - polovážne uvádza, že jeho klienti nachádzajú práve v Londonových knihách ospravedlnenie svojej závislosti.
Pravda, z Londona neurobil svetoznámeho autora ani jeho alkoholizmus, ani naivné socialistické revolucionárstvo. Nesmrteľným sa stal svojimi príbehmi o ľudskej i prírodnej divočine. K najkrajším patrí práve trojica Volanie divočiny, Biely tesák a Morský vlk. Prvé dve knihy sú napísané z pohľadu psa. Tento postup, keď sa nejaký príbeh vyrozpráva z optiky nejakého zvieraťa (okrem psa to býva najčastejšie kocúr či mačka) nie je v literatúre nový. London však do tejto schémy vniesol naozajstný realizmus. Práve preto mohol tak vierohodne vniknúť do psychiky zvieraťa, lebo v ňom samom bolo čosi veľmi prírodné. Okrem toho sa mu podarilo z pohľadu zvieraťa rozprávať - o ľuďoch.
Hrdina prózy Volanie divočiny je pes Buck, ktorý pohrdne pohodlím pri ľuďoch a stane sa vodcom vlčej svorky. Polovičný vlk Biely tesák sa zasa, naopak, z lásky k ľuďom stane psom a nechá sa skrotiť. Napriek všetkému utrpeniu zostáva pri ľuďoch.
Ale London rozpráva aj príbehy toho zvieracieho v ľuďoch. Kapitán Larsen v Morskom vlkovi je naozaj vlkom v ľudskej podobe. Je, rovnako ako Martin Eden či sám Jack London, samotárom, ktorý odmieta byť súčasťou ľudskej svorky. Jeho krutosť je viac prírodná ako ľudská, a teda sa dá aj viac ospravedlniť. Pretože príroda nikdy nie je krutá samoúčelne, z vychutnávania krutosti. Tento pôžitok je vynálezom človeka.
Jack London zomrel ako 40-ročný roku 1916 v kalifornskom Glen Ellene. Ešte donedávna sa tvrdilo, že spáchal samovraždu, ktorú si "predpovedal" napríklad v Martinovi Edenovi. Dnešní literárni pátrači sú opatrnejší a túto možnosť spochybňujú.
Pre čitateľov je však dôležitejšie, že Jack London nestroskotal ako rozprávač príbehov, ktoré potrebuje každá doba a každá generácia.
Citáty Život je plný sklamaní a je to celkom v poriadku. Mäso chutí najlepšie po hlade a posteľ je najmäkšia po ťažkej ceste.
Choď do boja veselo, pretože mŕtvi, ktorí sa neusmievajú, sú oškliví. o o o Rozkoš je mzdou života. o o o Zabudni sám na seba, potom si ťa svet bude pamätať.
Ak odsudzujú chyby tvojich priateľov, ešte to neznamená, že ich máš prestať mať rád. o o o Len vtedy, ak sa zaujímaš o všetko, čo sa okolo teba deje, žiješ naplno! o o o Nemám rád ľudí, ktorí čakajú, až im niekto upraví cestu. o o o Podstata hry nie je vo víťazstve, ale v hre samotnej.
Optimizmus je teplo.
