FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
BRATISLAVA - Po smrti Marošovej matky sa jeho otec druhýkrát oženil. Nová manželka si dala podmienku - Maroš s nami nesmie bývať. Preto ho otec poslal k dedkovi, ktorý je v penzii. Dôchodok má niečo vyše 7-tisíc korún.
Maroš býva u dedka už dva roky, vlani mal mať osemnásť. Otec na jeho živobytie neprispieval a školu nedokončil. "Nevládal som, bolo to dosť zlé, som rád, že som neskončil pod mostom," hovorí. Od svojich
18 rokov dostáva od štátu dávky v hmotnej núdzi okolo 3-tisíc korún a patrí medzi chudobných.
Spory o chudobných
Doteraz posledný prieskum Eurostatu hovorí, že na Slovensku čelí riziku chudoby vyše 20 percent ľudí, čo je najviac v Európskej únii. Za chudobných sú považovaní ľudia pod hranicou 60 percent mediánového príjmu domácností. Mediánový príjem rozdeľuje domácnosti na dve rovnako veľké skupiny ľudí. Je teda prostredným a nie priemerným príjmom.
Ministerstvo práce tvrdí, že údaje, ktoré publikoval Eurostat, sú nadhodnotené. "Nespochybňujeme ukazovateľ, ale dáta, z ktorých sa robilo štatistické zisťovanie," povedala riaditeľka odboru sociálnej inklúzie na ministerstve sociálnych vecí Jana Tomatová.
Prieskum predovšetkým nebol vierohodný. Štatistickému úradu, ktorý zisťovanie pre Eurostat robil v rámci Mikrocenzu 2003, sa nevrátilo asi 30 percent odpovedí. Chýbajúce nahradil údajmi z rezortu práce. "Mikrocenzus 2003 je jediná štatistika o chudobe, ale veľmi nedôveryhodná."
Tomatová okrem toho spochybňuje aj aktuálnosť údajov, lebo prieskum štatistici robili v roku 2003, pričom pracovali s údajmi z roku 2002. "Zrejme málokto vie, že prvé neoficiálne údaje o chudobe, ktoré Štatistický úrad vypočítal a objavili sa aj na stránkach z Eurostatu, hovorili, že miera rizika chudoby nie je 20, ale necelých 5 percent," hovorí jej podriadená Silvia Rybárová. Ministerstvo aj vtedy dôveryhodnosť údaja spochybnilo a požiadalo úrad, aby údaje prehodnotil. Výsledkom bol nárast rizika chudoby na 20 percent z celkovej populácie. "Taký obrovský rozdiel spochybňuje dôveryhodnosť týchto výsledkov nielen v očiach odborníkov, ale aj verejnosti," hovorí dnes Rybárová.
"Bolo to korektné štatistické zisťovanie a za správnosťou údajov si stojím," povedal riaditeľ odboru štatistiky obyvateľstva na Štatistickom úrade Marián Horecký.
Čaká sa na "novú" chudobu
Nové čísla o chudobe by Eurostat mal zverejniť o niekoľko mesiacov. Ministerstvo práce naň netrpezlivo čaká, lebo na meranie chudoby potrebuje kvalitné dáta a tie zatiaľ nie sú.
Hlavným merateľným ukazovateľom chudoby preto podľa rezortu zostáva počet ľudí v hmotnej núdzi. "Chudobných je však pravdepodobne o niečo viac, ako ľudí v hmotnej núdzi," hovorí Tomatová. Medzi chudobných totiž nepatria len nezamestnaní, či poberatelia sociálnych dávok, ale aj ľudia s nízkymi príjmami, napríklad časť penzistov. Vlani dávky v hmotnej núdzi poberalo cez 170-tisíc ľudí. Spolu s rodinnými príslušníkmi však žilo z dávok vyše 370-tisíc ľudí. Je to takmer 7 percent z populácie.
Ľudia v hmotnej núdzi na Slovensku
Rok Počet (v tis.) Podiel na celkovej populácii v %
1993 386 7,2
1994 443 8,3
1995 409 7,6
1996 379 7
1997 393 7,3
1998 506 9,4
1999 585 10,8
2000 611 11,3
2001 632 11,7
2002 618 11,5
2003 549 10,1
2004 383 7,1
2005 374 6,9
Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
