jšie stretávame s formou tlačenia klasických skrípt, VŠVU si však dala za cieľ vydávať skriptá, ktoré sú nielen učebnými textami, ale zároveň plnokrvnými knihami.

Väčšina školských publikácií sa k bežnému čitateľovi nedostane. Predávajú sa v špecializovaných predajniach a o ich existencii často tušia iba zasvätení. Bratislavská škola však prekročila túto dlhoročnú bariéru, otvorila sa širokej verejnosti a knižný trh začala obohacovať o nové a kvalitné tituly z oblasti výtvarného umenia.

Vysoká škola výtvarných umení má zriadený Inštitút vedy a umenia, pod ktorý patrí aj nové "vydavateľstvo" školy. Tóthova Nemá kniha otvorila jednu z dvoch edičných línií, zameranú na vydávanie autorských kníh. Teda kníh najmä "teoretizujúcich" umelcov. Rovnocenným produktom sú knihy z pera teoretikov, onedlho sa bude krstiť antológia Kataríny Rusnákovej venovaná elektronickému a digitálnemu umeniu.

Nemá kniha je pre školu teda prvou publikáciou, pre jej autora už treťou. V roku 1989 vyšla Deziderovi Tóthovi (1947) knižka Urob si masku, o sedem rokov neskôr v spoluautorstve s Viliamom Klimáčkom vo svete oceňovaná prvá konceptuálna detská knižka Noha k nohe (reedícia v roku 2005).

Tóthova Nemá kniha nemá nie je. Hovorí až priveľa. Rozpráva o pedagógovom ateliéri - Neateliéri, kde učí svojich študentov vnímať, načúvať, premýšľať a tvoriť. "Na ukážkach diel, najmä súčasného umenia, načúvame, akým spôsobom, akým hlasom vstúpil do koncepcie diela materiál." Čitateľ takmer voyersky nahliada do vzťahu študent - pedagóg, stáva sa súčasťou tohto procesu, teší sa z nového poznania, navádzania a povzbudzovania smerom k novému tvoreniu.

"Učíme sa nie preto, aby sme predvádzali poznanie, ale aby sme boli pripravení na výzvy. Spoločne pracujeme na umelcovi v sebe, bez ambície vytvoriť dielo," hovorí svojim študentom a teraz aj čitateľom Tóth. "Dospieť k poznaniu je možné. Čas, ktorý žijeme, nám na to poskytuje možnosti. Ponúka nám však samé maličkosti. Ale iba nimi odkryjeme náš spôsob poznávania. V tom je celá múdrosť: po dlhej ceste objavujeme cestu."

Tóthove prednášky prinášajú pohľad na umenie očami umelca, teda z prvej ruky, čím sú priamejšie a v istom zmysle aj príťažlivejšie. Nezaťažujú umenie teoretickým rámcom, aj keď riešia otázky, ktoré hýbu súčasným svetom aj teórie, estetiky či filozofie umenia. Nemá kniha ukazuje proces vzniku diela, na začiatku ktorého je vždy tvorivá myšlienka. Na druhej strane predstavuje základné maliarske techniky, často siaha do histórie, prenáša na nás očarenie stredovekým obrazom, ukazuje jeho krehké spojivká s konceptuálnym umením.

Podobne ako v knihe Noha k nohe aj tu sa autor drží svojho nezameniteľného "tóthovského" grafického dizajnu. A opäť dokazuje, ako veľmi je umenie spojené so životom a ako sa dajú otvoriť ústa umlčanému umelcovi v nás.