BANSKÁ BYSTRICA – Byť starožitníkom či majiteľom starožitníctva mimo Bratislavy sa nevypláca. Aspoň to tvrdí majiteľ jediného starožitníctva v centre Banskej Bystrice Emil Maxa. Ešte pred pár rokmi boli iba na hlavnom námestí dva obchody. Dnes sa starožitnosti podľa Maxu dajú predávať len ako hobby, tak, ako to robí on.

„Keby sme nemali aj iné činnosti, tak sa starožitníctvo nedá uživiť.“ Jedným z nápadov je zriadenie malého podniku s kávou a čajom zariadeného starožitnosťami, kde by si ľudia mohli posedieť. Potom si možno aj niečo kúpia.

Obchod so starožitnosťami si na Slovensku môžu otvoriť všetci, čo majú chuť, peniaze a hlavne garanta, ktorý ručí za odbornosť. Obchodník Maxa garanta má, aj o predavačkách hovorí, že sú odborníčkami.

Klientela je rôznorodá. Zahraničná však väčšinou nakupuje maličkosti. Chodia aj zberatelia, tým známejším už tovar v starožitníctve rovno odkladajú.

„Raz za mesiac sa zastavia aj starožitníci zo zahraničia a niečo si vyberú. To isté robíme aj my, ceny sú už v podstate rovnaké,“ hovorí Maxa.

Väčšina zákazníkov sa v starožitníctve zastaví len tak. Do Maxovho napríklad už roky chodí pani z Martina, ktorá vopred povie, že si neprišla nič kúpiť, ale pohľad na staré veci ju vraj vracia do mladosti. „Takýchto ľudí je veľa. Väčšinou si len popozerajú tovar, skonštatujú, že čosi vyhodili a tu to stojí niekoľko tisíc korún, ale viac nič.“

Drevár Maxa sa chcel pôvodne v starožitnostiach zamerať na nábytok, ale časom zistil, že sa veľmi nepredáva: „Sme veľmi pozadu za zahraničím. Nábytok ide ešte tak v Bratislave, tu nie.“

Banskobystrický starožitník tvrdí, že časy, keď sa objavovali ľudia s cennými vecami na predaj, sa už minuli. Chodia zberatelia alebo dediči, ktorí so starými vecami nemajú čo robiť, ale podľa Maxu sa napríklad „baroko“ v Bystrici už vypredalo. Lepšie kusy zostali už len v starých banských mestách, napríklad Kremnici či Banskej Štiavnici.